ղľáԾ
Prvou prekladateľkou vtomto roku na rezidenčnom pobyte Trojica AIR 2023 bola Tünde Mészáros z Maďarska. V Banskej Štiavnici prekladala poviedkovú knihu Barbory Hrínovej Դǰž.
Tünde Mészáros (1970, Bratislava)vyštudovala na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Pred, počas a po štúdiách vyskúšala najrôznejšie zamestnania, až napokon zakotvilapri prekladaní – spočiatku odborných, neskôr literárnych textov.
V roku 2018sa zúčastnila Vyšehradského literárneho rezidenčného programu v Budapešti, v lete 2020 sa prvýkrát zúčastnila prekladateľskej rezidencie Trojica Air Slovenského literárneho centra v Banskej Štiavnici. Venuje sa predovšetkým prekladu súčasnej slovenskej literatúry (m.i. Veronika Šikulová, Daniela Kapitáňová, Pavol Rankov, Peter Balko, Ondrej Štefánik).
Za ostatné dva roky jej vyšli preklady románu Silvestra Lavríka Nedeľné šachysTisom, Donbas od Tomáša Forróaa Čepiec Kataríny Kucbelovej. Momentálne žije v Budapešti.
Opráci na preklade knihy poviedok Դǰž sa porozprávala Tunde Mészáros vonline diskusii sautorkou Barborou Hrínovou. Video nájdete na našom . Podujatie moderoval Dado Nagy.
Prinášame vám niekoľko odpovedí na otázky Michala Kríža, ktoré vyšli v časopise Štiavnické noviny.
Ako ste sa dostali kprekladom slovenskej literatúry do maďarčiny?
T. M.:
Kľukatou cestou, z ktorej by som spomenula asi iba ten začiatok apredposlednú zastávku. Vyrastala som vBratislave, vmaďarskej rodine, takže som oba jazyky dostala vlastne do daru – maďarčinu zdomu aslovenčinu z jaslí izulice, cibrenú neskôr ďalej televíziou, knihami, pionierskymi tábormi, hodinami slovenčiny na maďarskej škole, kamarátmi, láskami.
Po rôznych zastávkach som nadlho zakotvila pri odborných prekladoch najmä zangličtiny, ale čím ďalej tým viac som cítila, že ma to nenapĺňa. Pozbierala som teda odvahu avymodlikala si od literárneho časopisu Kalligram preklad poviedky zo slovenčiny do maďarčiny. Po čase som sa potom už venovala nadobro prekladom belletrie.
Ktoré diela pre Vás doteraz boli najnáročnejšie na preklad a aké ohlasy zaznamenali doma vMaďarsku?
T. M.:
Najnáročnejší je preklad menej kvalitných textov, tých však chvalabohu vpomere ktým dobrým nebolo veľa. Dobré texty sú zas náročné každý iným spôsobom. Niekde preto, lebo sa musí nájsť špecifický hlas protagonistu-rozprávača aak sa človek netrafí, je vlastne celé dielo v ťahu. Inde prekladateľa stavajú pred výzvu texty strohé, kde sa okruh možných riešení zužuje, atým pádom sa most do cudzieho jazyka buduje ťažšie. Potom sú tu reálie, slovné hry, rozdielne rytmy jazykov – prekladateľ sa vlastne vkaždom momente svojej práce rozhoduje aniekedy to rozhodnutie padne ťažko.
Slovenská literatúra si svoje miesto za hranicami musí vybojovať, podobne ako literatúry ostatných tzv. "malých“, ale iväčších jazykov. Ana tomto bojovom poli sa toho vposlednom desaťročí udialo vrámci slovensko-maďarskej literárnej výmeny veľa, vdôsledku čoho vnímame na oboch stranách hranice čoraz väčšmi svojho dosiaľ menej viditeľného suseda. Na tomto zviditeľnení sa podieľalo mnoho skvelých diel. Vynikajúce kritické ohlasy mali medzi inými diela Veroniky Šikulovej alebo Silvestra Lavríka; Samko Tále Daniely Kapitáňovej (Kniha ocintoríne) bol dokonca zdramatizovaný vrenomovanom divadle; Donbas Tomáša Forróa zaznamenal tiež veľký záujem.
Úplne najviac sa však teším, keď vidím-počujem čitateľov "amatérov" unesených tým-ktorým dielom, ako sa vyjadrujú vzmysle, že "predtým by mi nenapadlo čítať slovenskú literatúru, ale odteraz jej budem určite venovať väčšiu pozornosť“.
Akému prekladu sa venujete počas pobytu TROJICA AIR?
T. M.:
Tentokrát je to zbierka poviedok Դǰž. Barbora Hrínová sa vtýchto vynikajúco organicky komponovaných textoch, cez všedné príbehy všedných ľudí, nenúteným spôsobom zaoberá niektorými bohužiaľ ešte stále marginalizovanými skupinami spoločnosti. Medzi jej hrdinami nájdeme homosexuálov, asexuálov, jedincov trpiacich rôznymi psychickými problémami – proste bežných ľudí našich bežných dní.
Popri iných kvalitách tejto zbierky ma kvýberu motivovala práve aj tematika – vkrajine, kde momentálne žijem, to toleranciou vdôsledku vyvlastnenia médií štátom anáslednej politickej manipulácie zrovna neprekypuje. Zbierka poviedok je síce kvapkou vmori, ale tá kvapka môže dopadnúť na správne miesto. Držme jej palce.
Na prekladateľskej rezidencii v Banskej Štiavnici ste po štvrtýkrát? Ako na vás pôsobí mesto aaké sú podmienky na prácu, ktoré vytváraTROJICA AIR?
T. M.:
Neviem, ako sme sa so Štiavnicou úspešne minuli toľko desaťročí, veď bola skoro vždy na dosah. Moje prvé stretnutie smestom vlete roku 2020 mi vyrazilo dych – ato nie výstupmi do kopcov. Získalo si ma navždy svojou atmosférou, scénickou výpravou, otvorenosťou aprívetivosťou svojich obyvateľov.
Žiť atvoriť mesiac pod Starým hradom v rezidencii Trojica Air je vďaka vynikajúcim podmienkam nielen mimoriadne efektívne z hľadiska práce, ale obohacuje aj napríklad vyššie spomínanými bonusmi. Je to, ako keby vám niekto na konci obeda nečakane naservíroval gaštanové pyré so šľahačkou.
Aja dúfam, že si to na tom pyré ešte párkrát pochutnám.
Literárne informačné centrum a Mesto Banská Štiavnica ponúkajú každý rok jedenásť rezidenčných pobytov. Aj vroku 2022 bol projekt TROJICA AIR podporený finančným príspevkom z Fondu LITA. Autorkou grafickej koncepcie je Kristína Soboň, autormi loga Trojica Air Palo a Janka Bálik.
