ղľáԾ
Dňa 21. novembra 2017 bolo v Slovenskom inštitúte v Moskve verejné zasadnutie moskovskej Spoločnosti Ľudovíta Štúra, ktorého hlavným programom bola prezentácia nového čísla almanachu Devín a prekladových výberov z poézie Miroslava Válka Sireň už boľše ne vzorviotsia a z mojej poézie Čem ja k vam približus v preklade Natalie Švedovovej. Publikácie vyšli tohto roku v moskovskom vydavateľstve MIK.
Podujatie otvoril riaditeľ Slovenského inštitútu Ján Šmihula, ktorý mimochodom ustavične potvrdzoval chýr ústretového predstaviteľa tejto inštitúcie.Stretnutie viedla stále agilná slovakistka, literárna vedkyňa,prekladateľka aeditorka, profesorka Lomonosovovej univerzity apredsedníčka spoločnosti Alla Maškova. Na úvod sme si na jej výzvu minútou ticha pripomenuli odchod literárneho kritika a historika Vladimíra Petríka, ktorý patril medzi jej najbližších spolupracovníkov.
Mašková predstavila piate číslo literárnoumeleckého avedeckovzdelávacieho almanachu spoločnosti Devín, ktorého je hlavnou redaktorkou. Almanach v rozsahu 204 strán prináša tri ukážky ztvorby Ľ. Štúra, štyri spomienky na túto osobnosť, práce našich súčasníkov oŠtúrovi – Rudolfa Dilonga, Antona Baláža aDoda Gombara, včasti Slovensko-ruské kultúrne, literárne ahistorické vzťahy články Miroslava Daniša, A. Maškovej aĽudmily Širokovej, voddiele Slovenská kultúra stať muzikológa Ľubomíra Chalupku, ďalej príspevky kvýročiu Jozefa Miloslava Hurbana od Janka Jesenského, Ľ. Štúra, Martina Braxatorisa, úryvok zHurbanovho Olejkára, včísle nájdeme básne Mily Haugovej aEvy Tomkuliakovej, štúdiu Konstantina Lifanova oAntonovi Bernolákovi,stať A. Maškovej oCyrilovi aMetodovi vzrkadle ruskej kultúry, úryvok zrománu Pavla Rankova Matky so staťou otomto diele od A. Maškovej, nekrológy za Osvaldom Zahradníkom aNinou Šuľginou, pripomenutia životného výročia Viery Švenkovej amôjho jubilea sukážkami znašej literárnej tvorby ai. Texty sa publikujú vruštine.
Vdruhej časti stretnutia vystúpila Natalia Švedovová, ktorá hovorila najmä otvorbe Miroslava Válka, ktorým sa dlhodobo zaoberá nielen ako prekladateľka, ale aj ako literárna vedkyňa, aktorého pokladá za významného básnika 20. storočia.
Ja som ovydaní ruského prekladu výberu zo svojej poézie povedal:
Ruské preklady mojej poézie sa pravdepodobne začínajú uverejnením prekladov štyroch básní včasopise Inostrannaja literatura, 1987, č. 9. Prekladateľom bol Isar Isajevič Eppeľ. Podujatie sprostredkovala Nina Šuľgina, prekladateľka slovenskej ačeskej prózy, ktorú som vždy vnímal ako vzácnu osobnosť. Je mi veľmi ľúto, že už nie medzi nami.
Rad ďalších prekladov súvisí smojou spoluprácou so slovakistkou,literárnou vedkyňou,prekladateľkou avysokoškolskou pedagogičkou Allou Maškovou apoetkou, prekladateľkou aliterárnou vedkyňou, slovakistkou Nataliou Švedovovou. Pani Natalia preložila dve moje básne pre antológiu slovenskej poézie Golosa stoletij (2002) aviackrát ma predstavila včasopise Mecenat imir. Niekoľko mojich básní preložil aj Oleg Malevič.
Švedovovej prekladanie mojich básní vyústilo do knižného výberu zmojej celoživotnej tvorby Čem ja kvam približus, ktorý dnes uvádzame do života.
Srdečne ďakujem pani Natalii Švedovovej za výber apreklad, Alle Maškovej za sprostredkovateľskú misiu, pani riaditeľke vydavateľstva MIK Jelene Parškovej za vydanie knihy aLiterárnemu informačnému centru vBratislave za podporu tohto vydania. Rovnako srdečne ďakujem pánu riaditeľovi Slovenského inštitútu vMoskve Jánovi Šmihulovi za možnosť prezentácie knihy.
Vydanie pokladám po každej stránke – výber, preklad, obálka, grafická úprava – za krásne a profesionálne. Dynamická kresba na obálke od Jeleny Pureskinovej korešponduje scivilizačným rozmerom mojej poézie, ktorú vo výbere reprezentuje najmä báseň inšpirovaná Moskvou ako megapolisom, presnejšie Sadovym koľcom, báseň, kde si kladiem otázky zmyslu nášho ponáhľania sa.
Príjemne ma prekvapil charakter výberu. Sú vňom básne zo všetkých mojich doteraz vydaných zbierok. Škála výberu je pomerne široká. Prekladateľka venuje pozornosť básňam ľudskej obsažnosti. Nevynechala básne príchylnosti kľuďom so životným deficitom. Vážim si a oceňujem neretušovaný obraz mojej poézie, zahŕňajúci aj trpké polohy reagujúce na august 1968 anasledujúce dusné obdobie, na verše smotívmi neslobody. Prekladateľka neskresľuje ani obraz mojej poézie sproblematikou zložitosti partnerských vzťahov. Zprekladov cítim empatiu ksvetu mojej poézie. Cením si, že prekladateľka vcelku transponuje rôznotvary a poetologickú diferencovanosť mojich básní a siaha aj po básňach zhľadiska zvukového tvarovania náročných i neštandardných. Nerezignuje napríklad na preklad lexikálnych novotvarov adekanonických rýmov.
Básne Natalia Švedovová vyberala sama, na niektoré som ju však upozornil. Vzáverečnej fáze práce mi poskytla možnosť oponentúry svojich prekladov. Myslím, že aj tento náš dialóg prispel kvýsledku, ktorý máme pred sebou.
Som rád, že výber zmojej poézie vyšiel vkrajine, ktorej básnickej tvorbe som ako prekladateľ venoval veľa svojho tvorivého času. Dlhé obdobia som žil vo svete veľkých ruských básnikov, usilujúc sa ich čo najlepšie priblížiť slovenskému čitateľovi, a terazsom naplnený vďačnosťou, že vjazyku veľkej poézie možno čítať aj moje básne.
Nasledovalo čítaniu mojich básní vorigináli avo Švedovovej preklade apredniesol som aj dve nové básne, ktoré mi práve vyšli včasopise Vertigo. Redaktorky aprekladateľky Devína zaujali natoľko, že ich tiež chcú preložiť do ruštiny. Stretnutie sa uzavrelo diskusiou.
SN. Švedovou, A. Maškovou aJ. Parškovou som sa počas moskovského pobytu 23. novembra stretol aj na pracovnej večeri vSlovenskom dome; pretiahla sa do neskorých hodín. Privítali, že vďaka ústretovosti riaditeľky LIC Miroslavy Vallovej iriaditeľky SASu Jany Pekarovičovej sa im dostali do rúk nové slovakistické práce, ktoré knim priputovali vmojom kufri. Priniesol som im aj časopisy Tvorba,Vertigo,Knižná revue a Fragment.
Vďaka tejto ceste som mal možnosť vkníhkupectvách preskúmať novinky z ruskej pôvodnej iprekladovej poézie az ich reflexie (kúpil som rad cenných kníh), pozrieť si niektoré výstavy abližšie sa zoznámiť saktuálnym Ruskom a stavom jeho metropoly. Globálne trendy zasahujú aj Moskvu. Vaeroexprese zletiska Domodedovo do Moskvy sa už knihy básnikov ani iné knihy nepredávajú, zato sa však ohlasuje, že jestvujúci prímestský vláčik čoskoro nahradí poschodový. Vmetre už nie je taký nátresk ako pred rokmi a názvy staníc ohlasujú aj vangličtine, ale cestujúcich sknihou tam takmer nevidíte, pred sebou majú zvyčajne mobil. Absolventi univerzity predprácou na katedre, ktorá sa donedávna vnímala ako prestížna, dávajú prednosť lukratívnejším pracovným príležitostiam.
Ján Zambor
