��������

Pána Gustáva Murína síce osobne takmer vôbec nepoznám, ale zato poznám ľudí, ktorí ho poznajú veľmi dobre. Tak dobre, že by podaktorí z  nich mohli napísať zbierku príbehov o  tomto vyštudovanom biológovi, spisovateľovi a cestovateľovi. Gustáv Murín je veľmi špecifický. Vraj rád počúva v spoločnosti príbehy, ktoré prežili iní, a potom ich napíše. Dobre vedieť. Pre mňa to znamená toľko, že pred ním nemám rozprávať svoje zážitky, pretože sú moje a ja som tá, ktorá má na ne patent.

Básnik, prozaik, literárny teoretik, moderátor a  manažér Maroš Bančej čítal knihu Svet je malý/The World Is Small s  podtitulom Cestovateľské poviedky (SPN – Mladé letá 2012) spolu so mnou. Vraj všetky Gustávove príbehy dôverne pozná. Aj ten o  najkrajších prsiach Západu. Najkrajšie prsia Západu je príbeh ukrajinskej striptérky Candee, ktorá pracuje v americkom nočnom klube a ponúka niečo extra. Namiesto toho, aby si nechala zastrčiť bankovku za šnúrku nohavičiek, vezme ju do ruky, zloží napoly a položí zákazníkovi na nos. Potom si ju zoberie stlačením veľkých pŕs. O chvíľu má hviezda večera za nohavičkovým pásom slušnú guču dolárov. Ani Gustáv Murín, o ktorom je medzi jeho priateľmi známe, že je veľmi šetrný, neodolal. Nechal si zo svojho veľkého nosa vziať bankovku prsiami striptérky. Čosi veľké, mäkké a voňavé mu zavalilo oči a keď ich otvoril, bol o bankovku chudobnejší a o skúsenosť bohatší.

Keď som si tak čítala tento príbeh Gustáva Murína, napadlo mi, že v krajnej finančnej núdzi by som sa niekde, kde ma nikto nepozná, mohla živiť podobne ako Candee. Naozaj nie som z toho nadšená, ale moje prsia majú veľkosť číslo päť. Prečo ma len nebesia obdarovali takými gigantickými mliečnymi žľazami? Veď mne by celkom stačili trojky alebo dvojky… :-(