ղľáԾ
Laudatio Jána Zambora na počesť Johna Minahana, ktorý si 9. marca 2022 prevzal Cenu P. O. Hviezdoslava za umelecký preklad pôvodnej tvorby do cudzieho jazyka.
Literárnu prácu Johna Minahana už dlhšie obdobie sledujem so sympatiou auznaním. Ako prekladateľ slovenskej poézie aprózy aesejista obohacuje slovenský literárny kontext onové rozmery.
Osobitne ho zaujala básnická tvorba Laca Novomeského aHviezdoslavov cyklus Krvavé sonety. Sneobyčajnou vehemenciou sa za poéziu týchto autorov zasadil aj ako esejista:
Minahanov preklad Hviezdoslavových Krvavých sonetov vyšiel roku 2018 vLiterárnom informačnom centre. Jeho úvodná esej kprekladu bola vskrátenej aupravenej forme uverejnená aj vjednom zceloslovenských denníkov, rovnako ako rozhovor s Johnom Minahanom pod názvom Piesne krutých čias (autorka Silvia Ruppeldtová). VKnižnej revue prekladateľ uverejnil svoj komentár k3. sonetu. Nakoniec vzborníku Studia Academica Slovaca zroku 2019 vyšla jeho stať Moderný, nie módny: Hviezdoslav 1909 – 1914, ktorá je komplexnejším pohľadom na Hviezdoslavovo dielo, jeho význam islovenskú recepciu.
Minahane vyzdvihuje básnikov protivojnový postoj, odlišný od postoja viacerých európskych básnikov vrátane popredných, ktorí sa na začiatku prvej svetovej vojny dali strhnúť militantnou vojnovou propagandou ahystériou. Minahane napísal, že nič podobné ako uHviezdoslava „sa nenájde vanglickej, francúzskej alebo nemeckej poézii zobdobia prvej svetovej vojny“. Ako uvádza aako dosvedčujú niektoré verše cyklu, na militantné básne niektorých európskych autorov slovenský básnik polemicky reagoval. Minahane Hviezdoslava charakterizoval „ako veľkého básnika prvej svetovej vojny“ a „veľkého vojnového básnika“. Krvavé sonety označil za „najsilnejší básnický hlas, ktorý volal proti vojne hneď vjej začiatkoch“.
Minahanov preklad zaznamenal azaznamenáva rezonanciu, ktorá má rozličné podoby.
Prekladový básnik
Niekoľko slov je nevyhnutné povedať oMinahanovej prekladovej metóde. Prekladateľ disponuje nielen jazykovou kompetenciou, ale aj básnickou aliterárnovednou. Vnímam ho ako prekladového básnika.
Podobne ako najlepší slovenskí prekladatelia poézie v prekladoch neobchádza zvukové tvarovanie básne. V úvahe opreklade poézie vzborníku Poetika poézie ajej prekladu zroku 2018 manifestuje, že neprijíma preklad metrickej poézie voľným veršom alebo prózou s rezignáciou na rytmickú, rýmovú aeufonickú výstavbu básne. Vspojitosti stým píše: „Rýmy, strofické štruktúry, pravidelné metrum, to nie sú len ozdoby. Práve naopak, súvisia sprístupom konkrétneho básnika kdanej básni akpoézii vôbec. Básnik tohto typu vedome zachováva staré spojenie básne shudbou. Verí vharmóniu. Možno sa dá povedať, že stále akýmsi spôsobom uctieva ,harmóniu sférʻ...“
Prekladateľ pritom odmieta mechanický prístup ktransponovaniu rytmu ainých zvukových indikátorov básne. Sdešpektom sa vtejto súvislosti vyjadruje o„mechanickom anglickom básnictve 18. storočia“. Minahane je teda stúpencom adekvátneho prekladu aj na úrovni zvukového tvarovania básne, predpokladajúceho veľkú mieru prekladateľského nasadenia atvorivosti.
Voľnejší prekladový prístup Minahane zvolil vo svojej konkretizácii Hviezdoslavovho cyklu vtom, že petrarkovský sonet okrem prvého aposledného pretransformoval na shakespearovský, čo prinieslo redukciu rýmov amalo aj kompozičné dôsledky. Túto transformáciu zdôvodňuje povahou angličtiny aanglickej poézie.
Tolerantne a objavne
Pokiaľ ide oHviezdoslavov jazyk, olexiku, morfológiu asyntax, Minahane ich vo svojom preklade modernizuje. Postupuje podobne ako niektorí iní prekladatelia Hviezdoslavových Krvavých sonetov, napríklad ukrajinský básnik Dmytro Pavlyčko, mimochodom, tiež nositeľ Ceny P. O. Hviezdoslava. Jazyková revitalizačná modernizácia prispieva kväčšej prijímateľskej prístupnosti prekladu.
Minahane, ktorý pozná európsku poéziu nielen v jej synchrónnych, ale aj diachrónnych podobách, sa kHviezdoslavovmu singulárnemu zložitému jazyku správa veľmi tolerantne. Na druhej strane sa vzáujme lexikálnej presnosti prekladu prehŕňal vrozličných slovenských vydaniach Krvavých sonetov, až napokon objavil vydanie zroku 1952, ktoré obsahuje korektnú textovú edíciu cyklu obohatenú ofaksimile rukopisu arelatívne bohatý slovníček menej známych výrazov. Po niektorých výrazoch, ktorých význam bol nejasný, pátral aj sám prekladateľ avtomto smere dokonca prišiel sobjavom, konkrétne keď pomenovanie trojna významovo identifikoval ako trlica.
Verše viac ako moderné
John Minahane rovnako ako Vladimír Petrík vdoslove kzborníku Hviezdoslav vinterpretáciách z roku 2009, ktorým sa odštartoval nový zvnútornený interpretačný záujem oHviezdoslava, pokladá tohto tvorcu za moderného básnika. Modernosť írsky prekladateľ aesejista nachádza v myšlienkovej rovine Krvavých sonetov, ale aj vich tvarovaní.
Problematika, ktorú Hviezdoslav nastoľuje, je podľa Minahana dôležitou problematikou 20. storočia iposledných rokov. Minahane pritom píše veľmi otvorene, nič nezastiera, hovorí napríklad obombardovaní miest aoneistote, či sa to nebude diať znova. Hviezdoslavove verše sú podľa neho „minimálne vzmysle obsahu... viac ako moderné. Keby boli ešte oniečo modernejšie, boli by neznesiteľné“.
Pokiaľ ide omoderné prvky na výrazovej rovine, Minahane napísal: „Hviezdoslav má vperspektíve, nálade ametrickom rytme mnohé náhle obraty, prechádza od rozprávania kpriamemu oslovovaniu, od výbuchov nepriamej reči kpriamej reči, k prívalom otázok, rozhorčených výkrikov, strohých apelov alebo vložených komentárov...“ Potom uvádza, že „tento moderný básnik nezapadá do aktuálnej módy či už vjeho, alebo vnašich časoch“, avyzdvihuje „duchovný odstup“ vjeho poézii. Odmieta ľahkovážne kritické koncepty jeho tvorby.
Vdnešných dňoch, včase invázie Ruskej federácie na Ukrajinu, nadobúdajú Hviezdoslavove Krvavé sonety novú tragickú aktuálnosť. Ak čítame Hviezdoslavov verš „Ó, vráť sa skoro, mieru milený!“, nevnímame ho ako rétorické gesto, ale ako niečo, čo sa nás bezprostredne dotýka. Novú aktuálnosť nadobúda aj 28. sonet Hviezdoslavovho cyklu, kde básnik polemizuje sPuškinom, podľa ktorého sa bystré potoky slovanských národov majú zliať sruským morom.
Nové dimenzie
Minahanov preklad ainterpretácia Krvavých sonetov obohatili spomínaný recepčný intímnejší kontakt sHviezdoslavovou lyrikou vknihe Hviezdoslav vinterpretáciách onové, nemenej aktuálne tematické dimenzie.
Ak som spomínal, že Minahane zapája do prekladového procesu asvojej esejistickej reflexie literárnovednú kompetenciu, pričom by som vyzdvihol jej poetologickú zložku, potvrdzuje to aj vprekladoch slovenských literárnovedných textov do angličtiny. Mám na mysli jeho profesionálne preklady resumé kviacerým monografiám opoézii.
Minahanov preklad úvodného pasusu dlhej básne Sama Bohdana Hroboňa Prosbopej slovenského chorľavca žobráka zroku 2020 priniesol novú polohu jeho prekladovej poézie. Pozoruhodne sa tu vyrovnal sosobitou hroboňovskou problematikou významného úryvku, so slovenským romantickým sylabickým rytmom, rýmom, s polymetriou ažánrovou synkretickosťou. Tieto poetologické znaky sú charakteristické aj pre poéziu Janka Kráľa, zktorej prekladový výber práve pripravuje pre vydanie vspolupráci s Literárnym informačným centrom. Vzbudzuje vnás nemalé očakávania.
Oh, come back soon to us, beloved peace!
Come with an olive branch: instead of harm
bring health and all good things in mild increase,
spurring our efforts, powering busy arms!
And make the races quench the torch of strife;
let no young widows meet us from now on,
orphans, or parents wailing for lost life,
broken without their strong supporting son.
P. O. Hviezdoslav: The Bloody Sonnets
Preklad: John Minahane
Foto: Írsky prekladateľ a básnik John Minahane si 9. marca 2022 prevzal vbratislavskom Zichyho paláci Cenu P. O. Hviezdoslava za umelecký preklad. Porota vkontexte prekladateľskej tvorby laureáta vyzdvihla najmä jeho preklad Krvavých sonetov P. O. Hviezdoslava do anglického jazyka (The Bloody Sonnets), ktorý vydalo Literárne informačné centrum v roku 2018.
Zdroj foto: LIC / Alexandra Jurišová
