ղľáԾ
Najvýznamnejšie európske filmové festivaly Cannes, Berlinale či aspoň Karlovy Vary poznajú asi všetci filmoví diváci – vrátane tých, ktorí sa ich nezúčastňujú. Kto však vie vymenovať najvýznamnejšie európske festivaly poézie? Niekedy ani sami básnici... Aj ja som svet festivalov donedávna poznala len zo slovenskej perspektívy: Vlna naživo, Dni slovenskej literatúry, BRaK… Prípadne z perspektívy domácko-medzinárodnej: Ars Poetica, Capà l’Est. Z počutia som vedela o Dňoch poézie a vína v slovinskom Ptuji či o Printemps de Poètes vParíži. Tým sa to viac-menej končí. Zahraničné aktivity Literárneho informačného centra sa zameriavajú – logicky a napokon aj adekvátne – hlavne na knižné veľtrhy, a tak festivaly ostávajú skrytým rajom, kde sa stretávajú ani nie tak autori a čitatelia, ako skôr básnici s básnikmi.
Takýmto rajom je aj rotterdamský festival Poetry International (PIFR). Na prelome mája a júna sa konal už po 48. raz ahostil 18 básnikov a poetiek z celého sveta. Nie je to veľa. No ak si uvedomíme, čo vieme o súčasnej mjanmarskej, jamajskej, moldavskej, filipínskej alebo hoci aj súčasnej holandskej poézii, nepochybne sa pred nami otvára nový svet.
Kpôvabu PIFR nepochybne prispieva aj genius loci Rotterdamu, toho mesta svytrhnutým srdcom, ktorého centrum bolo počas druhej svetovej vojny kompletne zničené. Jeho základ však tvoria formáty, spájajúce – ako to už vpoézii býva – veľké smalým, ale aj slovo sobrazom. Okrem slávnostných ahojne navštevovaných ceremoniálov na začiatku akonci festivalu tvoria program komornejšie čítačky každého autora, diskusie, workshopy venované prekladu či 3D poézii, ale aj atraktívny akalokagaticky koncipovaný „Gallery Tour“, kde sa publikum presúva na bicykloch po početných rotterdamských galériách acentrách umenia ana každom mieste ich čaká básnik alebo poetka čítajúci zo svojej tvorby. Tento rok sa predstavili slávne a známe mená ako Gozo Jošimasu alebo Michael Palmer, no najmä inšpiratívne nové tváre: fantastická performerka apoetka Anne Kawala zFrancúzska, nenápadný, no tým väčší moldavský básnik Dumitru Crudu, triezvy, citlivý ivtipný Angličan Harry Man, ktorý bol už aj vBratislave, či mladučká barmská poetka Mae Yway, ktorú PIFR objavil vďaka dokumentárnemu filmu uvedenému na sesterskom Medzinárodnom filmovom festivale vRotterdame.
PIFR má každý rok ústrednú tému. Tentoraz ňou bolo „JA“. Lyrické, autorské, angažované, stierané aj potvrdzované. Akeďže festivaly poézie nedostávajú veľa priestoru na stránkach slovenských novín, azda neprekáža, že ofestivale píšem – zaujato, zpozície jeho účastníčky – práve ja. Vminulosti PIFR navštívili Ivan Štrpka a Mila Haugová. Pevne verím, že vnasledujúcich rokoch bude mať Rotterdam možnosť spoznať aj ďalšie tváre slovenskej poézie.
Mária Ferenčuhová
