ղľáԾ
Matičiarska Zlatá niť
Janko JESENSKÝ
Slnečný kúpeľ (najkrajšie prózy)
Martin, Matica slovenská 2005
Pripravil adoslov napísal Bc. Igor Válek
Martin KUKUČÍN
Na podkonickom bále (najkrajšie poviedky)
Martin, Matica slovenská 2005
Pripravil adoslov napísal Mgr. Igor Sokolík
Ladislav NÁDAŠI JÉGÉ
Príbehy znašich dejín (äٴDZܰ, Kuruci)
Martin, Matica slovenská 2005
Pripravil adoslov napísal Mgr. Igor Sokolík
Matica slovenská sa podujala na užitočnú achvályhodnú prácu – znovu vydať diela slovenských klasikov vedícii Zlatá niť vpríťažlivej forme svýnimočnou dizajnérskou úpravou. Diela tak majú možnosť nanovo sa dostať do knižníc azbierok avniknúť respektíve vrátiť sa do povedomia čitateľskej, ale aj študujúcej verejnosti.
Troch spisovateľov avelikánov realizmu amodernizmu slovenskej literatúry snáď netreba čitateľskému publiku obzvlášť predstavovať.
Janko Jesenský patrí kspisovateľom apresadzovateľom modernizmu vslovenskej literatúre začiatku 20. storočia. Robí tak jednak vo svojej básnickej tvorbe, ktorá sa do výberu nedostala, no najmä vkratších prozaických útvaroch, ktoré vychádzali už pred prvou svetovou vojnou vnovinách akorunovala ich veľ hlasná zbierka Malomestské rozprávky. Modernosť Janka Jesenského je možno dnes ťažko pochopiteľná, pretože formálne sú jeho diela naplnené anachronizmami, archaizmami. Ani útvary, ako jeho novelissimá, alebo fejtóny neboli pre danú dobu neznáme, či nepoužívané. Modernosť autora spočíva vkritike, vobsahu diel, ktoré nazerajú akrutým posmechom airóniou trestajú súdobého občana provinčného mesta, ktorý pobral veľkopanské aveľkomestské maniere. UJesenského nenarazíme na nepochopiteľných ľudí minulého storočia, ktorí by nám nemali čo povedať; naopak, od nich sa môžeme priučiť tak faktu, že patríme do civilizácie, ktorá sa orientuje asmeruje takmer výhradne len sama ksebe asvoje návyky, ale aj zlozvyky mení len veľmi pomaly anerada.
Martin Kukučín aNádaši Jégé, oravskí rodáci, sú si pomerne blízki svojimi životnými cestami – obaja študovali vrovnakom období medicínu vPrahe azapájali sa do kultúrneho diania vspolku Detvan. Ich tvorba je ale o poznanie rozdielna.
ZKukučínovho diela nám zostavovateľ vpredkladanom výbere ponúka skoršie prózy autorovho tvorivého obdobia ešte zčias jeho oravského učiteľovania, teda zkonca 19. storočia Veľkou lyžicou, ܻý, Keď báčik zChochoľova umrie, Na podkonickom bále a Dies irae. Vnich pisateľ prelína odlišné svety adáva vyznieť hodnotovým rozdielom medzi dedinským spoločenstvom roľníkov, remeselníkov apanstva. Realisticky, ba až romanticky pohládza dedinského človeka, ktorý, nepopiera, má svoje muchy, no ešte je schopný nápravy asebareflexie. Príučka pritom väčšinou vzchádza nie zhora nadol, teda od mocnejšieho kslabšiemu, od bohatšieho kchudobnejšiemu, staršieho kmladšiemu, ale presne naopak. Kukučín svojím úžasným rozprávačským talentom dá vyniknúť akejsi fatálnosti, nezvratnosti azodpovednosti za každý jeden život, pričom, ale to nie je pravidlo, ho ako jeho dobrý tvorca necháva dospieť ktomu lepšiemu, spásnejšiemu koncu. Niekedy tento fakt vytvára dojem prílišnej schematickosti arozprávkovej polarizácie dobra azla, ktorú autor umocňuje svojim moralizátorským vkladom (napr. Dies irae)
Na rozdiel od predošlého autora je Ladislav Nádaši Jégé realistom pesimistickým. Dáva to najavo aj vo svojich dvoch historicky zameraných prózach zpredkladaného výberu – äٴDZܰ a Kuruci. Hoci autor uznáva dejinné miesto a úlohu postáv veľkomoravskej histórie - äٴDZܰa, Rastislava aj ich družín -, jeho zámerom je skôr poukázať na ich ľudské pohnútky, činy, vlastnosti aleaj slabosti. Dejinné ukotvenie príbehov, ako vzávere zostavovateľ pripomína, má umocniť národné cítenie čitateľa, ale nezaprie ani univerzalizmus ľudského ducha, ktorý trpí, aspoň u Jégého, vrôznych obdobiach svojej existencie na tie isté neduhy. Jégé nezaprie svoj príklon knaturalizmu, opisuje scény srazantnosťou, používa pri tom jednoduchý, regionalizmami aarchaizmami okorenený a, popravde, trochu kostrbatý jazyk.
Takéto vydávanie má, samozrejme, aj niekoľko háčikov. Výberové dielo bude vždy trpieť subjektívnosťou jeho zostavovateľa, neponúkne to, čo by možno skúsenejší čitateľ očakával, že by sa vúzkom priezore kvality mohlo objaviť. Napriek tomu, ako sa aj vcharakteristike edície uvádza, zbierky sú určené najmä bežnému čitateľovi aštudujúcej mládeži.
To, čo sa od študujúcej amaturujúcej mládeže žiada, teda mať aký taký prehľad oživote apôsobení spisovateľa auviesť výpočet jeho základných diel skrátkymi charakteristikami spĺňajú aj štúdie kjednotlivým výberom. Sú síce trochu suchopárne aškolometské, ale prečo by také nemali byť, keď toto je stále preferovanou aočakávanou formou učenia sa slovenskej asvetovej literatúry. Navyše stereotypne (a anachronicky) okorenené vyzdvihovaním národných myšlienok vjednotlivých dielach, ktoré by si autori medailónov pri niektorých mohli len sbázňou želať. Počin Matice slovenskej je výborný. Treba si ale uvedomiť, že viných krajinách vychádzajú diela klasikov národných literatúr v niekoľkonásobne častejších reedíciách. My akoby sme zaspali, čítame možno dosť, no natíska sa nám stále mnoho balastu oproti nevtieravosti našich „overených“ hodnôt. Uvidíme, či Matica slovenská prekročí svoj tieň aponúkne svojim čitateľom aj menej kánonizované diela. Napriek tomu, nech je im aich dobrej snahe chvála anech tieto knihy berie do rúk čo najviac študentov.
Eva Ťapajnová
