ղľáԾ
Ocenenieza tretiu myšlienku získala ajNina Kurtová, ktoránavštevujeGymnázium bilingválne v Žiline.Je ďalšou esejou, ktorú vám zo súťažeEsej Jána Johanidesaáš.
Novú esej na našom webe nájdete vždy v pondelok, stredu a piatok.
Celkové výsledky súťaže a viac informácií nájdete na tomto odkaze.
Esej bola inšpirovaná myšlienkou:„Vnútorná dôstojnosť je odjakživa spojená i s pocitom slobody.”
Sloboda sa mi vždy spájala spredstavou letiaceho vtáka aso zvláštnou detskou túžbou jedným sa stať. Keď som bola malá, vždy ma ohromil kŕdeľ divých husí. Nebolo to len písmenkom pohybujúcim sa naprieč oblohou, ale najmä akousi pomyselnou gloriolou, do ktorej som tieto husi obalila. Ani raz som nezapochybovala otom, že mieria vústrety niečomu dobrému aže sa im to podarí dosiahnuť, vmojej mysli pred nimi ustupovali búrkové mraky aj lietadlá. Kŕdlik drobných rozmazaných škvŕn pre mňa sršal nesmiernou silou, úplne som rozumela, prečo vniektorých rozprávkach prenášajú vtáky na svojich telách živly. Ja som sa cítila uväznená, oscilujúca medzi ihriskom aškolou, nemala som možnosť povedať: idem, zanechávam všetko za sebou. Najradšej by som sa stala operenou bytosťou, ktorá by sa vymanila spod všetkého, čo ju šnurovalo, aodišla odlupovať vrstvy tajomstva zahaľujúce tento svet.
Spostupom času ale odletela moja bujná fantázia. Bolo mi jasné, že sloboda neznamená len možnosť zobrať sa preč, kedy sa mi zapáči, aže určité spoločenské záväzky nie sú kovovou guľou na našej nohe. Slobodne som mohla povedať svoj názor, pomyselne som mu nasadila drobné krídelká anechala ho ísť svojou cestou medzi ostatné tak, aby do nich nevrážal. Dalo by sa to prirovnať k hlúčiku motýľov. Občas sa medzi nimi objavil názor, aký sme jakživ nevideli, ale nebol pre nás cudzopasníkom, pokiaľ neútočil na naše „motýle“. Toto všetko sa stalo živnou pôdou pre našu dôstojnosť, pojem úzko súvisiaci so slobodou. Ako zo spojených nádob sa sloboda prelievala do dôstojnosti anaopak. Čokoľvek, čo sme mohli slobodne urobiť, vykryštalizovalo do pocitu uznania azačlenenia arovnako sme sa osmelili povedať, čo sme mali na srdci, vediac, že nami nikto nebude opovrhovať. Cítila som sa vďačná, povzbudená. Zčasu na čas sa stalo, že niečí názor sa nestretol spokojným prijatím, vyvolal vášne či rozhorčenie. Bral dôstojnosť druhým do priehrštia apritom nedokázal zabrániť tomu, aby sa von vysypala itá jeho. Slobody ostali nedotknuté, ale často sa sami stiahli do úzadia alebo sa, naopak, rozhodli predviesť. Dá sa slobodne prejaviť názor ataktiež sa dá slobodne mlčať, to znamená, dôstojne ustáť nedôstojné.
Kedysi vo mne zvykla sloboda evokovať spomínaného letiaceho vtáka, opak reťazí, pút, okov, slzy skosťou, koreňov atekutého piesku. Dnes sa sloboda adôstojnosť dopĺňajú ako jing ajang, spojenie dobrého azlého, tvoria jeden celok apredsa sa občas vylučujú. Sloboda nám umožňuje vykonať aj zlé, ale krehké dobro dostaneme až sdôstojnosťou. Prirovnala by som to kPrometeovi pripútanému ku skale akorlovi, ktorý mu deň čo deň vytrháva ztela pečeň ako boží trest. Orol nie je ničím pripútaný, no vočiach ostatných dostáva démonický ráz... ana druhej strane pripútaný Prometeus predstavuje slobodu.
Esej hodnotí literárny vedec Daniel Domorák:
Kompozičná stránka písania je pri eseji rovnako dôležitá ako vakomkoľvek inom prípade. Dokonca, dalo by sa špekulovať, možno ešte viac. Definovanie eseje ako voľného rozvažovania nad témou totiž môže nabádať klaxnému poňatiu štruktúry esejistického textu. Nina Kurtová, hoci na krátkom úseku, naznačila jednu zmožností, ako ktomuto problému pristúpiť. Jej krátky text definuje predovšetkým dobre zvolený afunkčný rámec. Ako začiatok, tak aj koniec reprezentuje jedna kľúčových metafor slobody – obraz letiaceho vtáka.
Samozrejme, od formy nikdy nie je oddeliteľný obsah a aj vtomto prípade spočíva kvalita rámcovania aj vo významovom posune. Slobodne letiaci vták predstavuje na jednej strane tak kanonické vyjadrenie slobody, že ho možno označiť až za klišé. Vtreťom odseku, vpríbehu oPrometeovi, však sledujeme obraz iného vtáka. Hoci by sa zdalo, že príbeh oPrometeovi, podobne ako rad ďalších osvedčených antických príbehov, patrí rovnako kštandardnej výbave esejistického štýlu, vrámci tohto príbehu figuruje vták, ktorý je vo vzťahu kslobodne lietajúcemu vtákovi viac-menej opozitným symbolom. A práve tým, že Kurtová postavila tieto dva významy zrkadlovo, proti sebe, navyše na úrovni kompozície, vytvorila vlastný, originálny kontext. Prostredníctvom neho sa jej navyše podarilo svoj text nie len formálne ozvláštniť, ale vyjadriť sa kzadaniu svojej práce, kmyšlienke opomere dôstojnosti aslobody. Zároveň stým sa jej podarilo vymaniť sa zbagatelizujúceho preferovania „slobody jednotlivca“, či stieraniu rozdielov medzi špecifickými významami týchto dvoch slov, tak ako sme to sledovali vostatných, menej úspešných prácach.
