ղľáԾ
Kľúčovým slovom vlani vydaných rozprávok apovestí je sloboda. Väčšina textov, či už ide ozvieracie rozprávky, čarovné alebo aj hybridné, reflektuje napätie medzi slobodou aneslobodou, buď vpodobe väzenia, zajatia alebo závislosti. Rozprávka prirodzeným spôsobom vždy vyjadrovala aj politické boje omoc, hoci sme vpokušení súvislosť medzi rozprávkovými čarami, vílami, drakmi apolitikou nevidieť.
Vrozprávkach sa konflikt často odvíjal zekonomickej asociálnej nespravodlivosti, pokoj a šťastné konce prichádzajú až na koniec. Možno je to neistou politickou situáciou na Slovensku, možno vojnou vsusednej krajine, sloboda aspravodlivosť sú vslovenských rozprávkach zroku 2022 výraznými motívmi. Apráve rozprávka svojím utopickým impulzom dáva nádej na život vmieri. V harmónii, kde si nájde svoje miesto aj predtým vysmievaný Popolvár či Popoluška bitá nevlastnou matkou. Vrozprávke sa nešťastné rodiny zmieria,boje utíchnu.
Súčasné hybridné rozprávky využívajú prvky mnohých iných žánrov – zfantasy, detektívky, dobrodružnej literatúry –, tradičné hodnoty lásky, obety, priateľstva aslobody ostávajú. dzá aj dnes stimulujú detskú predstavivosť aempatiu, ktoré zároveň podporujú kvalitné ilustrácie. Viaceré podnecujú kochrane prírody azvierat, environmentálne témy dopĺňajú rozprávky podporujúce rasovú aetnickú inklúziu aempatiu. Jazyk väčšiny hodnotených textov je prirodzený, moderný, dialógy sú funkčné apríbeh dynamizujú.
Tradičné rozprávky: dobro zvíťazí nad zlom
Soľ nad zlato Pavla Dobšinského (Matica slovenská) ponúka trinásť magických rozprávok s dobovými ilustráciami Emila Makovického. Sú to rozprávky vnajrozprávkovejšej podobe: najznámejší hrdinovia, Popolvár aLomidrevo, víťazia nad zlom, krásne askromné Marušky sa dočkajú odmeny za svoju úprimnosť ausilovnosť. Tento svet láka deti nádejou, že všetko sa raz na dobré obráti, že dobro zvíťazí, že láska všetko prekoná. Preto každá generácia detí aj rodičov číta nanovo staré rozprávky. Vnich padajú do dlane citróny, ježibaby sa samy upečú vpahrebe abraček so sestričkou si oddane pomáhajú. Lebo vrozprávke sa už nikto nemusí „báť ani sily nepriateľov, ani zlosti mrcha ľudí“. (s. 76) Upravený jazyk rozprávok je zrozumiteľný aj začínajúcim čitateľom avýhodou je aj slovníček, ktorý vysvetľuje zastarané alebo neznáme výrazy afakty. Tak ako si každá generácia zaslúži svoj preklad Shakespeara, tak si každá generácia detí zaslúži svoj výber zDobšinského.
Ktradičným sme zaradili aj autorské rozprávky, ktoré sú inšpirované klasickými čarovnými rozprávkami aintertextuálne na ne nadväzujú.
Staroslovanské rozprávky (Ikar) vspracovaní Marty Ambrozovej sú inšpirované mýtmi Slovanov. Cyklicky usporiadané od jari do jari predstavujú známe slovanské postavy: Morenu, Vratka, Vesnu, Živu, ale aj rusalku a vodníka. Slovania žili s prírodou aprírodné javy vnímali ako zásahy božstiev. Rituálne slávili odchod zimy či zimný slnovrat, príchod dieťaťa na svet, rituálne sa vyrovnávali so starobou asmrťou. VKolese života sa starena delí osvoje skúsenosti smladou ženou, učí ju, že „tak ako sa každé ráno zrodí nový deň akaždé ráno vyjde Slnko, tak sa vždy na jar všetko zazelená avzniká nový život, atak to ide od vekov. Večný kolotoč, ako to koleso, ktoré spúšťame dolu kopcom počas letného slnovratu, koleso večného života.“ (s. 100) Abožstvá slovanskej viery Belobog, Černobog, Perún, Velesa, Mokoš, Živa, Vesna, Morena aj Chors dohliadajú na to, aby sa koleso točilo večne. Knihu dotvárajú starodávne pôsobiace ilustrácie Zuzany Hlavatej. Knižka omenej známych staroslovenských zvykoch aviere je osviežujúcim čítaním pre staršie deti.
Rozprávka kfilmu Zakliata jaskyňa Mariany Čengel Solčanskej (Ikar) intertextuálne odkazuje na klasické rozprávkové motívy, postavy amorálne hodnoty ako odvaha, vytrvalosť, obeta, túžba po dobre aláske: „Prečo by sme mali trpieť tyranov? Myslia iba na seba ana svoje bohatstvo, naše životy sú im úplne ľahostajné. Nie sme povinní strpieť zlo, zato sme povinní postaviť sa abojovať vmene dobra, pravdy alásky.“ (s. 180) Vrozprávke má láska viacero podôb: súrodenecká láska bratov (Zach aCyril) asestier (Ada aLena). Všetci štyria musia prekonať mnoho prekážok, kým sa opäť nájdu. Rodičovská láska Buchvalda ksvojim dcéram aprirodzene aj láska princa achudobného dievčaťa. Zklasických rozprávkových postáv nájdeme vZakliatej jaskyni aj zlú macochu, ktorú zaujíma iba bohatstvo amoc. Text spracúva aj psychologické témy psychosexuálneho vývinu: rozmaznané deti (princovia) sa stávajú zodpovednými hrdinami. Rozprávka má aj vtipné prvky aje písaná moderným, prístupným jazykom: „Tuším si mi kedysi povedala, že by si radšej pobozkala žabu.“ (s. 185)
Veselé príbehy Drak Ula a iné uletené rozprávky Ondreja Klenovského (VSSS) inšpirujú deti čítať tak, ako číta drak Ula, „celým menom Drak Ula,“ (s. 9) ktorý je vášnivým čitateľom. Draci zjeho rodnej Drakárie miznú, prichádzajú oživoty „vinou princov, ich ostrých mečov“ (s. 9) adostali sa tak do mnohých rozprávok. Klenovského rozprávky sa tak stávajú metafiktívnymi textami – rozprávkami orozprávkach. Okrem drakov sa spomínajú aj iné tradičné rozprávkové postavy: Martinko Klingáč, dedo Vševedo, bájne zvieratá aj princezné. Vtipné texty sú zároveň sebareferenčné, zaoberajú sa písaním rozprávok: „dzá sa rodia vďaka fantázii, ale aj na jej skrotenie treba nielen spisovateľov um, ale imúzu asvedomie.“ (s. 101) Okrem metafikcie asebareferencie, typických postmoderných znakov, autor využíva aj iróniu, atak vytvára viacvrstvový ahravý text, doplnený celostránkovými farebnými aj čiernobielymi ilustráciami Anny Gabajovej.
Zvieracie rozprávky: sloboda v prírode
ѾԳܱǰčá Záchranná stanica Zuzany Štelbaskej má druhý zo série príbehov zo Zázrivej, Záchranná stanica: Rys Leo (Albatros). Toto je dobrodružstvo záchranárov arysa Lea. Takmer detektívny príbeh ozlodejovi sliepok je skutočným príbehom rysieho mláďaťa, oktoré sa záchranári postarali, lebo by neprežilo zimu. Kniha obsahuje aj rôzne fakty ochránených rysoch. Autorka použila súčasný hovorový jazyk, ktorý je autentický avdialógoch je zachytený aj pôvabný dialekt zregiónu: „Dovliekol si ju bohvie odkaje ateraz žere kury.“ Jednoduché ilustrácie Lucie Zednikovičovej sú vtipné ainšpirujú kochrane zvierat.
Vlani vydal Albatros aj tretie pokračovanie, Záchranná stanica: Medveď Mišo, vktorom má Lula zodpovednosť za medvieďa Miša. Okrem starostí smedveďom má Lula aj problémy vškole. Keď mame pravdivo porozpráva, čo sa deje, mama ju podporí: „A vtom projekte bolo všetko správne. Navyše sa mi rovnako ako Tomimu zdá, že ťa ten učiteľ šikanuje.“ (s. 78) Okrem vzťahu kzvieratám si postavy zknihy pestujú rodinné väzby postavené na dôvere aláske.
Prekrásne abohato ilustrovaná kniha Rozprávkový zverinec (Perfekt) je absolútna klasika: jeden znajznámejších básnikov Ľubomír Feldek vspojení sobľúbeným aoceňovaným ilustrátorom Petrom Uchnárom. Tieto veselé príbehy o zvieratách by malo mať každé dieťa. Vtipné rozprávky vbásni majú nádherný, rytmický, umelecký atvorivý jazyk, ale ponúkajú aj dôležité morálne hodnoty: „Nechcem byť tvor neslobodný! / Nechcem ja byť ako človek / neslobodný zveku po vek!“ (s. 14) dzá o ženíchovi bocianovi, o opici, opičiacej sa po človeku, o vlkovi vegetariánovi, o slimákovi cestovateľovi ainé pobavia deti aj ich rodičov: „Od námahy boli bledí. / Atu zrazu naposledy / prišla m- / my- / ech, kdežeby myš, / prišlo mydlo. / Zapenilo, / repu zmylo. / Voňalo ním bydlo.“ (s. 23) Tvorivosť vjazyku aj ilustráciách ahravosť vtvorbe pre deti je neporovnateľná sinými textami ztohto roka.
Citlivým deťom sa bude páčiť nežná knižka Ela z Bylinkovej záhrady Petry E. Martinkovej (Matica slovenská). Spolu sjemnými ilustráciami Nade Čeklovskej ponúka príbeh malej Ely, ktorá nosí vo vrecku záhradnej zástery sitko na čaj, formičku v tvare hviezdy a malú lopatku. Ela trhá bylinky, varí čaj, triedi semienka, dbá oto, aby ich vietor rozfúkal po záhrade, varí dobroty, stará sa oalchemilky, skorocely, fialky ainé rastliny aj zeleninu. Reč vkurzíve dopĺňa text, vťahuje do príbehu, je doslovnou ilustráciou. Príbeh má sezónny cyklus akončí sa jeseňou.
Roman Jadroň silustrátorkou Annou Gajovou rozprávajú ekologicky ladené interaktívne príbehy Hanka a lesní škriatkovia (Perfekt). Hanka dostane od škriatkov dar, vďaka ktorému rozumie všetkým lesným obyvateľom. Na koniec každej kapitoly autor vkladá básničky a úlohy, ktoré môžu deti lúštiť samy alebo s rodičmi.
V Chrontulienke (Slovart) Branislav Jobus vtipne tvorí príbeh o malom Jalafášovi, ktorý sa nekamaráti shygienou a poriadkom. Sudičky Čistotka Čistotná a Milka Poriadkumilovná oživia kopu špiny a „chrontu“ pod posteľou a stvoria Chrontulienku, ktorá pomôže Jalafášovi „zlomiť prekliatie“ (s. 13) Špiny Špinavej aChronty Chrontavej. Knihu dopĺňajú veselé ilustrácie Hedvigy Gutierrez abláznivý príbeh o „nedopapanej oblude“ (s. 71) sa skončí včistiacom automate, kde sa Chrontulienka vyumýva. Moderná rozprávka je vhodná aj pre začínajúcich, aj skúsenejších mladších čitateľov.
Jozef Kollár ponúka útlu knižku Holub Piero (Advent Orion) rozprávku oholuboch z morskej pláže, ktoré prestanú lietať. Kŕmia sa zvyškami jedál z reštaurácie. Vládne im chamtivý Fogel, ktorého prekukne Piero. Ten nechce žiť otrockým životom konzumu. Chce byť slobodný ako vták. Kniha má prvky dystopie: „Bol za mnou radca Fogel. Vyčítal mi, že neprechovávaš úctu ku kŕdľu. Všetko otebe vie. Chcel, aby som mu pravidelne hlásila, čo robíš, aj to, čo sa chystáš robiť. Povedal, že vyvodí dôsledky, skôr než by si mohol ohroziť kŕdeľ. Vyhrážal sa mi, že ak sním nebudem spolupracovať, dostanem menej zvyškov.“ (s. 95) Pierova túžba po živote vslobode aláske zvíťazí, ale ich kŕdeľ aj srodičmi neprežije. Knižka je zaujímavou politickou alegóriou, zdôrazňuje hodnoty slobody, lásky, obetavosti apravdy. Ilustrovaná jednoduchými obrázkami Michala Fischera je vhodná pre väčšie deti.
Líška s dúhovými očamiMárie Lazárovej (Slovart) je onádhernom vzťahu dievčatka Hani s hrdzavou líškou sdúhovými očami, ktorú nájde zranenú: „,Budem ju volať Merit,' rozhodlo sa dievčatko, keď dedko ošetril líške hlboké rany aopatrne ju uložil vkôlni na staré deky.“ (s. 6) Kamarátky zažijú na ďalekom Severosevere stretnutie smedveďom, rysom, ale aj s nebezpečnou chamtivosťou. Malíčitatelia sa zároveň dozvedia fakty ozvieratách žijúcich vtajge, vchladnej krajine, kde je sneh aľad takmer počas celého roka. Celým textom rezonuje motív slobody. Slobody pre zvieratá, ale aj pre láskavých askromných ľudí: „Líška nie je pes, nebude nám strážiť dom aťahať sane. Miluje slobodu, nepáčilo by sa jej tu.“ (s. 10) Ale líška je čarovná aza dievčatkom prichádza zpriateľstva, na ktoré takmer doplatí životom. Dedko však líšku ochráni masťou páchnucou ako rosomák. Lovci hľadajúci líšky aj chamtivý šaman sú protiváhou láskavosti aštedrosti. Dedkove slová uzatvárajú krásny ačistý príbeh: „Priatelia, nepotrebujete náčelníka, ak sa budete riadiť srdcom azákonmi Severu. Prosím, chráňte tajgu aj zvieratá. Ony nás živia, šatia ačasto aj chránia. Ako táto malá líška. Nezabudnite na to, keď budete na love.“ (s. 117) Mária Lazárová rozpráva príbeh očarovnej líške civilným, ale veľmi citlivým jazykom, ktorý naberá poetický charakter. Magické ilustrácie Andrey Tachezy nádherne vystihujú severskú krajinu, vktorej prevládajú sivé, biele atmavé farby vkontraste svýraznou farbou líšky.
Hybridné rozprávky: sloboda arešpektovanie slobody druhých
Vnerozprávkovej knižke Klára v Afrike (Slovart) sa Klára smamou aTity vyberie do Afriky. Text skúsenej autorky Petry Nagyovej Džerengovej sa nevyhýba citlivým témam, ako je smrť starého rodiča: „Dedko sa však zvalil na zem azostal nehybne ležať.“ (s. 8) Autorka veľmi presvedčivo avnímavo predstavuje komplexný psychologický svet detí aj dospelých, ako sa zžívajú a vyrovnávajú snovými vzťahmi aľuďmi okolo seba. Text je bohatý na prirodzené dialógy, jazyk autorky je dynamický aozvláštňujú ho anglické výrazy, ktoré sa deti naučili, aby sa vAfrike dorozumeli, ale aj rôzne citoslovcia. Porozumenie textu podporujú aj ilustrácie Kataríny Gasko. Klára zatúži byť lekárkou azačne tým, že si chlipne z maminej kávy afonendoskopom skúša počúvať jej srdce. Opočúvaní aoporozumení je celá knižka. Klára vAfrike uvidí slona aj domorodých obyvateľov, objaví však omnoho viac osebe aj rodine: „Pritisla sa ešte silnejšie kmamičke aTity, aby lepšie počula reč ich sŕdc.“ (s. 189) Kniha nepatrí krozprávkovému žánru, ale šťastným koncom, ktorým je opätovné nájdenie rodiny adomova, sa na rozprávku podobá.
Tvojazem Barbory Németh aFilipa Németha (Slovart), ktorá je voľným pokračovaním rodinného animovaného filmu Tvojazem, patrí kžánru low fantasy sprvkami sci-fi žánru. Magické prvky vtomto žánri prenikajú do nášho normálneho sveta. Riki sa s pomocou blikajúceho prístroja dostal na púšť uprostred Tvojazeme. Teraz sa snaží zistiť otejto tajomnej krajine viac. Ani internet ju nepozná. Apritom je to také úžasné miesto! Samé geniálne vynálezy: rýchločln, pieskonorka, stopohľad. Ale vTvojazemi je aj Ema, Rikiho najlepšia kamarátka, amaškrtný opičiak Tidling. Títo traja zažívajú akčné dobrodružstvá so žraločími krutozlíkmi aj ochutnávanie zmrzliny multichutí: „samotná zmrzlina hrala rozličnými farbami, ktoré sa navyše neustále menili. Tu vyzerala ako vanilková, tam ako čokoládová, inde zas oriešková; chvíľu ako jahodová, chvíľu ako citrónová, chvíľu ako kivi. Apotom zas levanduľová, malinová, mangová, morušová, mätová atak ďalej.“ (s. 65) Tvorivý jazyk knihy aj akčné ilustrácie Frenky Hříbala, dobrodružnosť acelkový charakter knihy okrajine vynálezov sa budú páčiť čitateľom od deväť rokov. Pre mladšie deti by bol hustý text plný novotvarov pomerne náročný.
Miroslav Dobiaš ponúka napínavý príbeh Adam a tajomstvo orloja (Parcela). Je o neposlušnom školákovi, ktorý v podzemí pod pražským orlojom objaví utajený alchymistický vynález, stroj času. Cestuje do minulosti, kde sa dozvie mnoho o histórii. Vnútorný monológ postáv je písaný kurzívou. Text je hutný, pomerne rozvláčny, preplnený historickými faktami, bez ilustrácií, určený samostatným čitateľom.
Daniel Pastirčák vo svojich textoch medituje nad bytím, mystikou, morálkou anáboženskou skúsenosťou. Jeho Dievčatko zhmly (Petrus) je rozprávkovou reflexiou týchto tém. Vsurrealistickom sne predstavuje dievčatko, ktoré sa skrýva, aby ho nik nevidel. Po dome chodí úzkostlivý astále smädný otec vstrašidelnej maske krkavca, matka mu svojím strachom umožňuje prepadať sa do temnoty. Hmlisté dievčatko prichádza do domčeka, kde ho čaká strach aodmietanie. Nechcená Ina prichádza do zakliatej rodiny, kde „kým bol tatko Krko na potulkách, mama Jajka ponorená vjedovatých výparoch medzi vlhkými stenami pivnice varila podľa starej receptúry zmuchotrávok, diviačieho lajna, zhnitých uhoriek avreteničej kože zázračný elixír“. (s. 14) Elixír premieňa Krka zohavy na príšeru. Príbeh alegorickej premeny je príbehom alkoholom zničenej rodiny. Krkavec Krko všetkých okolo seba zraňuje. Neschopný lásky ksebe nemiluje ani dieťa. Vstrachu av neviditeľnej láske mamy Jajky rastie Ina, „tichá anepovšimnutá ako tieň“ (s. 19), ktorá si vysníva rozprávkový šťastný svet. Tam zažije pokoj: „úzkosť, ktorá jej zvykla robiť nechcenú spoločnosť, bola preč. Každú drobnosť vnímala snenarušenou pozornosťou.“ (s. 55) Inu nikto nevidí, hmla ju chráni pred bolesťou, ale nebráni jej vidieť bolesť uiných. Keď vyrastie, stretáva ľudí, ktorí „povedali pred ňou veci, oakých sa pred inými ostýchali ipremýšľať“. (s. 37) Ale aj Inu raz niekto zbadá, nájde podľa kľúčika, ktorý aj on nosí na krku, aporozpráva jej oNeviditeľnom: „Ľuďom oňom zakázali rozprávať.“ „Dohliadajú na to kontrolóri. Ľahko ich rozoznáš. Sú nahladko oholení, vlasy si češú na cestičku, obleky nosia ako rovnošatu, na kravatu si pripínajú úradný odznak.“ (s. 67) Jadrom príbehu je nájdenie „kľúčika“ kslobode: „Obávajú sa všetkého, čo je slobodné, nuž boja sa iNeviditeľného. Všimli si, že ľudia sa pod jeho vplyvom stávajú príliš nezávislí. Strácajú nad nimi kontrolu.“ (s. 68) Poeticky napísaný príbeh plný symboliky ilustroval sám autor Daniel Pastirčák zasnívanými, akoby impresionistickými obrazmi. Príbeh nechcenej Iny zo zakliatej rodiny je túžbou po živote vslobode aláske, vodpustení. Ina nájde samu seba vpochopení traumy svojich rodičov. Oslobodená od strachu aj úzkosti nájde slobodu vo viere.
Hlavná hrdinka vknihe Kristínka a svet fantázie Stanislava Repaského (Ikar) je vášnivá čitateľka, ktorá sa ocitne vrozprávkovom svete, kde objaví nielen ľudí, ale aj dôležité tajomstvá života ajeho hodnoty. Svet fantázie znázornil etablovaný výtvarník Boris Uchnár ajeho snové ilustrácie spolu snapínavým textom unesú každého mladého čitateľa do sveta vknihe: obrovský orol „roztvoril svoje veľké pazúry“ (s. 44) aunesie Miška, veľryba „spojila lásku Koša aLuny, lásku medzi tmou asvetlom“. (s. 53) Kniha je zároveň príbehom mladučkej spisovateľky opísaní, osile tvorivosti a oslobode aj vo väzení: „Ty dokážeš svojou predstavou vytvoriť niečo skutočné?“ (s. 70) AKristínka sa vo svojich dobrodružstvách učí tvoriť, ale aj objavovať krásne príbehy vo svojom vlastnom svete.
Bohato ilustrovaná knižka Hore na hore (Ikar) – autorský debut Zuzany Kolejákovej – sprostredkúva detským čitateľom príbeh priateľstva medveďa Sníčka, vlka Smelka amalého orlíčaťa Pierka, ktorí sa vydajú vústrety zimným dobrodružstvám na hore Krivolák. Príbeh priateľstva je vyrozprávaný pomerne jednoducho, sústreďuje sa na vzájomné vzťahy personifikovaných zvieracích postáv aprekonávanie rozličných prekážok vhorách avzimnej krajine. Mladých čitateľov môžu zaujať jemné, poetické ilustrácie aj praktické otázky, ktoré im rozprávačka (nenápadná pavúčica žijúca vmedveďom príbytku) pravidelne adresuje počas celého rozprávania. Aj vďaka týmto otázkam (napr. Čo keby sme Sníčkovi poradili, nech sa pozrie znova pod nohy? Alebo: Zažili ste už ten pocit, keď vás krása prírody zahriala pri srdiečku? Kde sa vám naposledy tak páčilo?) nadobúda kniha interaktívny aj inštruktívny charakter. Deti aj dospelých zaujmú harmonické ilustrácie samotnej autorky textu.
Kniha Petra Nagya O princeznej Eleanore (Albatros), vktorej princezná hľadá svoju stratenú mamu, je rozprávkovou cestou. Eleanora prekonáva strach zježibáb, tmy, objavuje priateľstvo. Rolando ju naučí plávať, ona ho učí slušne sa správať adôverovať prírode. Eleanora však spozná aj zradu a odpustenie. Novinár Peter Nagy príbehy vymýšľal pre svoju dcéru asú dostupné aj vpodaní Roba Rotha vpodcaste dzá. Kniha je bohato ilustrovaná akčnými adynamickými ilustráciami Edity Hajdu.
Povesti
Kniha So Salvátorom Jany Juráňovej (Bratislavské rožky) ponúka príbeh ikonickej bratislavskej Lekárne uSalvátora. Tínedžerka Cecilka a „Bab-Inka“ sa rozprávajú nielen okrásnych bratislavských miestach, ale aj o ľuďoch ahistorických obdobiach vrátane socializmu. „Bola to totalita. Od slova totálny. Dajme tomu zákaz, príkaz. Nemohli sme len tak cestovať do zahraničia. Mnohí ľudia na túžbu po slobode doplatili väzením, vtých najhorších rokoch mnohí aj životom.“ (s. 11) Bab-Inkina nostalgia po Bratislave jej mladosti sa stráca, ale Cecilka stále dúfa vrozprávkový „happy end“. Ahoci Bab-Inka tvrdí, že „šťastné konce sú len vrozprávkach avhollywoodskych filmoch“ (s. 42), jej skepticizmus vyvažuje Cecilkin optimizmus. Kniha je moderne ilustrovaná Luciou Žatkuliakovou včerveno-modrej farebnej kombinácii. Lucia Žatkuliaková stvárnila Lekáreň USalvátora na grafike Čiernych dier.
Renáta Matúšková ponúka mladým čitateľom vknihe Bratislavské povesti a iné neobyčajné zvesti (AlleGro) autorskú povesť, ktorá osciluje na rozhraní historických faktov a fikcie. Krásne ilustrovaná kniha približuje historické miesta, ale aj tajomné ačarovné zákutia. Ktakým patril hostinec vZelenom dome: „Hlavným hostinským bol Johan, úplne obyčajný, vcelku chudobný muž. Bratislave, teda richtárovi amestskej rade, musel odvádzať za prenájom hostinca vysoký poplatok, takže jemu toho vlastne veľa nezostávalo.“ (s. 42) Skúsený ilustrátor Juraj Martiška stvárnil aj ľudí, ktorí na týchto miestach žili alebo mohli žiť. Do reality nás vrátia fotografie súčasnej Bratislavy ahistorické fakty asúvislosti Jana Vyhnálka.
Zuzana Kuglerová vo Veľkej knihe keltských povestí (Pars Artem) prichádza s príbehmi dávnych predkov, Keltov.Vpovestiach splýva reálne amagické, historické aj imaginárne. Čitatelia sa dozvedia rôzne kultúrne súvislosti, spoznajú keltských bohov, ich nezmieriteľné, ale aj priateľské vzťahy, bájne tvory, ale aj ľudských hrdinov, ktorí si vyslúžili nesmrteľnosť svojimi činmi ahodnotami. Nesmrteľné sú aj keltské básne aumenie, to zostane aj po smrti: „Poézia. Skladanie balád. Piesne. Hudba.“ (s. 107) Zároveň sa veľa dozvieme nielen obohoch, čaroch a zvykoch, ale aj o keltskom kalendári, keltských sviatkoch, rituáloch. Čitateľ môže ochutnať keltskú kuchyňu aj jej recepty domácej lekárne azistí, že „druidi liečili ešte aj tri dni po smrti“. (s. 87) Zuzana Kuglerová zbiera povesti už viac ako 25 rokov adetailne spracované fakty vyvažujú fantazijné až snové ilustrácie výtvarnícky Alexandry Geschwandtnerovej.
Medená krajina Kataríny Lucinkiewiczovej (Matica slovenská) „ošpaňodolinskom poklade aotom, ako sa zlesného škriatka stal permoník“ (s. 3), sa začína podobne ako každá rozprávka: „Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina.“ Príbeh omedenej krajine je príbehom baníkov, ale aj permoníkov, ktorí „vyzerali ako maličkí baníci“. (s. 8) Ich každodenný život, historické aj geografické pozadie, banícku rutinu astarosti podáva starý potkan. Knižka je ilustrovaná nielen pôvodnými maľbami aakvarelmi, ale aj fotografiami. Jej súčasťou je množstvo vysvetliviek.
Povesti ܲí (Matica slovenská) ohorehronských zbojníkoch anajznámejšom znich, Jakubovi Surovcovi, sú založené na historických faktoch, ktoré do umeleckých príbehov pospájal historik František Kreutz. Zachytávajú históriu Horehronia, ťažký život ľudí, vzbury, smrteľné choroby, ale aj vojny. Vojská brali chudobným drevorubačom aj to málo, čo mali. Nezmieriteľní aslobodomyseľní drusovia alebo zbojníci, ako ich nazývala vrchnosť, brali spravodlivosť do svojich rúk: „Sprievodca avodca zbojníkov Jakub Surovec vybočil zpanských poriadkov amusel sa mať na pozore. Striehli naňho tri stolice aešte aj kati viacerých miest si brúsili popravné meče na neho ina jeho družinu.“ (s. 30) Metaforický, veľmi poetický amiestami historizujúci jazyk je plný prirodzených dialógov, ktoré dynamizujú príbeh. Kniha je nádherne ilustrovaná čierno-bielo-červenými ilustráciami Jána Kurinca, ktoré sú akčné, čitateľovi umožňujú nahliadnuť do situácie zrôznych zaujímavých uhlov, akoby ponad plece hrdinov alebo zúkrytu na strome. Obsahuje aj ʴdzá, ktoré vysvetľujú historické súvislosti a fakty.
Vknihe Skalná kráľovná – Povesti apríbehy zvýchodu Slovenska (Matica slovenská) spoznávame záhadné miesta východného Slovenska, pravé aj nepravé poklady, súdy a osudy, tajomné postavy sklenenej pani zMarón, levočskej bielej pani, bosorky, lúpežných rytierov, zbojníkov, kňažnú, honcov, mníchov, Skalnú kráľovnú, zlatú rybku i čertov. Ľudovít Petraško vdoslove hovorí, že „povesť uchováva skúsenosti apredstavy, aké nadobudol človek vminulosti“. (s. 173) Autor rozlišuje jednotlivé regióny východného Slovenska, Šariš, Abov, Zemplín, Spiš, Gemer, azdôrazňuje ich odlišnosti vnárečí aj v kroji. Slovníček niektorých výrazov uľahčuje pochopenie kontextu. Vmnohých textoch autor uvádza zaujímavé historické, kultúrne ageografické súvislosti, atak ozvláštňuje bohatú zbierku povestí, ktoré zdôrazňujú čistotu srdca, odvahu, skromnosť aslobodu. Lebo nesloboda môže človeka pripraviť orozum. Mystickú atmosféru povestí dotvárajú ilustrácie akademickej maliarky Anny Hausovej.
á
dzá z roku 2022, či už odkazujú na tradičné čarovné rozprávky, alebo sú hybridnou žánrovou premenou súčasných sci-fi, detektívnych či fantasy dobrodružstiev do rozprávkovej formy, zdôrazňujú motív slobody. Slobodu mnohí hrdinovia nachádzajú vtvorbe aumení (Veľká kniha keltských povestí, Kristínka asvet fantázie), vo viere (Dievčatko zhmly) alebo vsebe, vo svojej vlastnej túžbe (Holub Piero, ܲí, Rozprávkový zverinec). Vsúčasných rozprávkach rezonuje aj túžba po súdržnej rodine a priateľstve (Hore na hore, Dievčatko zhmly, Klára v Afrike, Líška sdúhovými očami, Kristínka asvet fantázie). Mnoho textov má environmentálny charakter azdôrazňuje potrebu čistoty (Chrontulianka) a zachovania čistej prírody (Záchranná stanica: Rys Leo, Záchranná stanica: Medveď Mišo, Holub Piero, Líška sdúhovými očami).
Viaceré hodnotené texty kritizujú konzum, závislosti adrancovanie prírody (Holub Piero, Dievčatko z hmly), ale najmä rasovú aetnickú neznášanlivosť (Oprinceznej Eleanore, Klára vAfrike). Rozprávkoví hrdinovia alebo hrdinovia povestí nás vracajú do našej starodávnej minulosti (Staroslovanské rozprávky, Bratislavské povesti, Skalná kráľovná), aleobjavujú aj život inde; či už starých Keltov (Veľká kniha keltských povestí) a pražské podzemie (Adam a tajomstvo orloja), špaňodolinskú medenú krajinu baníkov (Medená krajina), tajomné miesta Bratislavy (So Salvátorom) alebo imaginárnu krajinu Tvojazem či slobodu vtvorbe apísaní vkrajine fantázie (Kristínka asvet fantázie). Na dobrodružstvá vAfrike, putovanie vnehostinnej zasneženej prírode alebo do zakliatych jaskýň potrebuje každý hrdina sprievodcu, blízkeho priateľa, buď zvieracieho, rozprávkového škriatka alebo človeka (Hore na hore, Zakliata jaskyňa, Líška sdúhovými očami).
Prekonávaním ťažkostí, nepriaznivej ekonomickej alebo sociálnej situácie rozprávkoví hrdinovia spoznávajú ačasto aj konfrontujú seba, vlastné predsudky astrach. Mladý čitateľ prežívaním príbehu spolu shrdinami pestuje vlastný súcit aj svoju predstavivosť. To je možno dôležitejšie ako pestovanie čitateľských zručností acibrenie jazykových kompetencií.
Ahoci sa rozprávky diali „dávno-pradávno“ a„kde bolo-tam bolo“, súčasné rozprávky tento metaforický priestor konkretizujú, rozprávka tak nemá iba imaginárne hranice krajiny, „kde sa piesok lial avoda sypala“, ale preniká do našich každodenných životov. Súčasnosť sa vrozprávkach prejavuje aj prirodzeným jazykom, ktorý je spontánny, tvorivý ahravý (Rozprávkový zverinec, Tvojazem, Chrontulienka). dzá sú interaktívne, povzbudzujú čitateľa zamýšľať sa nad otázkami ariešiť úlohy (Hore na hore, Hanka alesní škriatkovia, Medená krajina).
Moderné, imaginatívne až snové ilustrácie poskytujú aj začínajúcemu čitateľovi vizuálnu paralelnú cestu do príbehu (Kristínka asvet fantázie, Líška sdúhovými očami, So Salvátorom). Najzaujímavejšie ilustrácie vtiahnu čitateľa do deja nezvyklými perspektívami (ܲí). Atraktívne pôsobia aj fotografie a animácie zrovnomenných filmov (Zakliata jaskyňa, Tvojazem). Symbolické ilustrácie pomáhajú čitateľovi hľadať skryté významy a posolstvá (Líška sdúhovými očami, Dievčatko vhmle, Kristínka vkrajine fantázie). Tohtoročné posolstvo rozprávok je najmä o hľadaní slobody vo svete uväznenom vstrachu, závislostiach aj konzume ao súcite sprenasledovanými.
Katarína Labudová (1976)
Získala doktorát zliterárnej komparatistiky na Masarykovej univerzite vBrne. Učí anglicky písanú literatúru na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity vRužomberku. Zaoberá sa najmä románmi Margaret Atwood aAngely Carter. Okrem postmodernej literatúry sa venuje ľudovým rozprávkam.Vo vydavateľstve Palgrave Macmillan jej vyšla knihaFood in Margaret Atwood’s Speculative Fiction (2022).
Foto: Richard Kohler
