ղľáԾ
Gustáv Murín (1959) patrí knajobľúbenejším slovenským spisovateľom. Napriek tomu, že jeho literárna tvorba je rozsiahla ažánrovo pestrá, úspech získal najmä knihami omafii. Tá najnovšia, sprozaickým názvom Gorily vpodsvetí, je záverečnou encyklopédiou histórie slovenskej mafie.
Vaša najnovšia kniha Gorily vpodsvetí mapuje históriu slovenského podsvetia. Čím je špecifická v porovnaní spredchádzajúcimi knihami o mafii?
Po úspechu knihy Mafia vBratislave logicky nasledovala Mafia na Slovensku. Potom prišla kniha oČernákovi (Boss všetkých bossov), pretože jeho postava tvorila v rukopisepredošlej knihy takú rozsiahlu časť, že si vyžiadala samostatný titul. Tým mali knihy omafii skončiť. Lenže medzičasom mnohé prípady zo sveta slovenského podsvetia dozreli aďalej sa vyvinuli. Chcel som ich zaktualizovať adoplniť tak Mafiu na Slovensku onové svedectvá askutočnosti. Do toho zrazu prišla kauza Gorila, ktorá úžasným spôsobom spája začiatok novej éry vroku 1989 sosúčasnosťou adáva tomu celému logický rámec.
Ako práve Gorila ovplyvnila vašu knihu?
Proces Gorila sa začal vroku 1989 tým, že sa niekoľko najvyšších funkcionárov vtajných službách rozhodlo pomôcť pádu komunizmu, ale zároveň si vyhradili právo ztejto zmeny profitovať. To sa potom prejavilo vkauze Gorila amojej najnovšej knihe to dalonový rozmer, keď popri tej brutálnej organizovanej zločinnosti po prvýkrát mapujem aj tú sofistikovanejšiu. Gorily vpodsvetí sú preto akousi encyklopédiou, záverečným opusom toho, čo sa unás dialo v90. rokoch.
Aký je váš osobný pohľad na kauzu Gorila?
Na Slovensku je zle nastavený systém politického života. Keď politikom vyčítajú machinácie smiliónmi, tak im vlastne vyčítajú, že pristúpili nanenormálnu hru. Problém je vtom, že tá nenormálna hra je jediná, ktorá sa tu hrá. Politická strana sa bez korupcie ťažko presadí, pretože potrebuje takzvané „voľné peniaze“ na kampaň arôzne aktivity na získavanie voličov. Kde ich majú zohnať? Základné princípy našej politickej scény vedú, žiaľ, ku korupcii.
Kde ste tentoraz čerpali informácie?
Sú tri spôsoby, ako sa dá omafii písať. Prvý zvolil Saviano, ktorý sa infiltroval do vnútra zločineckého spoločenstva anásledne vyniesol tajomstvá na svetlo sveta. To je dosť samovražedná cesta... Iný prístup zvolil Jaroslav Kmenta zČiech. On podobne ako Nicholson dostal do rúk spis snázvom Krakatice, konal však profesionálnejšie, nikde sa otom nezmieňoval, spracoval ho aúspešne vydal. On teda čerpal zutajených zdrojov. Tretiu cestu som si zvolil ja. Nie som investigatívny novinár anepátram po utajených informáciách. Ale keďže pôsobím vo vede, som zvyknutý citovať, preto staviam knihu na verejne dostupných citáciách. Citujem dôsledne, preto sa v nej môžu vyskytnúť aj chybné informácie novinárov. Nemôžem vychádzať z detailov, ale skôr ukázať súvislosti azločineckú scénu ako celok.
Dozvedeli ste sa pri písaní knihy Gorily vpodsvetí niečo, čo vás mimoriadne prekvapilo?
Samozrejme. Vedeli ste napríklad, že Haščák sDospivom študovali na rovnakej vysokej škole vMoskve ako Sýkora sBelovičom, ktorí boli zakladateľmi mafie na Slovensku? To sú pozoruhodné zhody okolností, ktoré navodzujú otázku, ako túto skúsenosť sruským prostredím a kontaktmi zužitkovali. Tento rozmer nových súvislostí obohatil moju najnovšiu knihu omafii na Slovensku oproti predošlým.
Vknihe Gorily vpodsvetí pristupujete k téme objektívne adokážete si udržať nadhľad. Čím to je?
Otejto téme sa mi píše ľahšie, pretože som ňou reálne nikdy nebol zaťažený. Vmladosti som tých ľudí vôbec nestretol, ako napríklad Boris Filan či Hríb. A v90. rokoch som bol zasa väčšinou na cestách ako vedec a spisovateľ. To je pravdepodobne jeden zdôvodov, prečo sa lepšie orientujem včasto neprehľadnej zmäti informácií, ktorá sprevádza túto tému. Nie som zainteresovaný anepoznám priveľa detailov.
Gorily vpodsvetí sú už vašou piatou knihou odhaľujúcou praktiky aživot mafie. Zmenilo sa za tie roky vaše vnímanie mafie?
Veľmi nie. Vo všeobecnosti ide aj vmafii ourčité algoritmy, ktoré sa nemenia. Čo sa mení, je časový horizont. To, čo prežila talianska mafia, absolvovala vskrátenej verzii americká mafia atou istou skrátenou evolúciou prešli postkomunistické mafie. Priebeh sa opakuje, iba interval je kratší.
Je slovenská mafia v niečom špecifická?
Každá má isté špecifiká. Napríklad vBulharsku boli mafiáni takmer výlučne zápasníci, lebo to bol aje ich národný šport. Slovenské podsvetie je špecifické vtom, že na rozhodovacích pozíciách mala vplyv hlavne domáca mafia. Černák bol ten, kto údajne zabránil prieniku zahraničnej mafie na Slovensko, ale svoju úlohu vtom mohla zohrať aj SIS. VBulharsku tá obrana pred cudzími mafiánmi bola vraj tiež inšpirovaná tajnou službou...
Čo vás motivovalo začať písať o mafii?
Moja literárna tvorba je žánrovo pestrá aja mám toto široké spektrum veľmi rád. Keďže som aj vedec apublicista, celkom prirodzene som sa začal venovať literatúre faktu. Tému mafie som mal pripravenú kdesi bokom (podobne ako ďalších 20 tém, ku ktorým si odkladám materiál), lebo išlo oveľkú zmäť informácií, dokonca vedome zavádzajúcich či protichodných svedectiev. Ani samotní aktéri alebo vyšetrovatelia často netušili, ako to vlastne bolo. Zorientovať sa vovšetkom anájsť akýsi kľúč bolo zložité. Ja som ho objavil náhodou, keď som si pri prezeraní podkladov uvedomil, že všetky kariéry mafiánov z90. rokov boli veľmi krátke. Vpriebehu roka či troch sa vyšplhali hore, chvíľu kraľovali apotom padli. Pre mňa ako spisovateľa to bol dôležitý podnet odovzdať ľuďom posolstvo, že takéto násilné skratky ku šťastiu nevedú. To bola tá správna motivácia.
Vaše knihy omafii zaznamenali veľký čitateľský úspech. Čisto teoreticky, viete predpokladať, aký majú dopad na čitateľov, ich vnímanie podsvetia?
Asi by som si namýšľal, keby som tvrdil, že moje knihy spôsobili, že ľudia prestali voliť Mečiara ajemu podobných. To by bola ideálna predstava, ale verím, že keď si čitatelia prečítali, čo všetko počas svojich politických kariér napáchali, mohlo to zavážiť. Bez podpory skorumpovaných politikov by totiž organizovaný zločin nemal vtých rokoch takmer neobmedzené možnosti. Mečiarovi spočítali voliči zločinnosť jeho režimu aDzurindovi, ktorý tak ostro astatočne bojoval proti Černákovi, zase krytie kšeftov mafie „bielych golierikov“. To je nádejná cesta očistenia našej politickej scény...
Smafiánskymi príbehmi sa vposledných rokoch roztrhlo literárne vrece. Čítate aj diela svojich kolegov spisovateľov? Ako hodnotíte tento typ literatúry?
Ja som bol vždy otváračom tém. Tak, ako pri knihách omanželstve či osexe, aj smafiou som patril ktým prvým odvážlivcom. Ale tú štafetu by mali prevziať iní, ktorí doplnia moje poznatky, opravia ich, ak treba, prinesú ďalší jedinečný pohľad. To sa však nestalo.
Aj vaša nová kniha je dôkazom, že skriminálnou činnosťou netreba radšej ani začínať. Jedného dňa minulosť dostihne každého. Je to kľúčové posolstvo vašich mafiánskych kníh?
Samozrejme. Spisovateľ ma iné úlohy ako novinár alebo vyšetrovateľ. Na jednej zprezentácií ku knihe mi vydavateľ odporučil, aby som nepriznával, že nie som odborník na mafiu. Ale ja naozaj nie som vtomto špecialista, zaujímajú ma oveľa viac mnohé iné témy. Tu som len splnil úlohu spisovateľa, ktorý našiel konkrétne príklady na podporu jednej zľudských múdrostí, že na každého raz príde.
Títo ľudia nie sú šťastní. To je syndróm rýchleho zbohatnutia. Mafiáni z90. rokov sú prekvapení ztoho, že sa im ich mŕtvoly vracajú. Oni si mysleli, že keď raz niekoho zastrelili azakopali, je to vyriešené, zabudne sa na to aideme ďalej. Opäť, odesať rokov sa však tie prípady vďaka trpezlivým vyšetrovateľom objavia znova. Vtomto smere sa asi ľahšie spí tým takzvaným finančným žralokom, ktorí kradnú milióny mase nekonkrétnych ľudí, napríklad pri privatizácii, ako rukolapným mafiánom, ktorí okrádajú azabíjajú konkrétne osoby aich tváre majú navždy pred očami.
Čím si vysvetľujete fakt, že vaše prelomové knihy Abeceda sexu aerotiky, Návod na dlhovekosť, Návod na manželstvo či napríklad Všetko je inak nedosiahli na knižnom trhu čitateľský úspech mafiánskych kníh?
Vo vede existuje paradox, oktorom sme skolegami často hovorili. Ak napíšete vynikajúci odborný článok, do ktorého vložíte množstvo informácií, energie, aj nejaký vyšší poznatok, väčšinou zapadne prachom. Anaopak, práca, ktorá sa urobí akoby sama atými najjednoduchšími metódami, odrazu nečakane zarezonuje. To sa opakuje aj v literatúre. Napríklad kniha Tak ako bohovia, do ktorej som vložil veľké úsilie a znalosti, síce zaujala niektorých kolegov ako príklad popularizácie vedy, ale tých, ktorým to bolo primárne určené, teda laikom, takmer vôbec neoslovila. Paradoxne, ani knihy osexe nemali taký úspech, ako vydavatelia očakávali.
Najviac ma ale mrzí slabšia odozva na moju knihu Návrat do Budúcnosti, kde v najrôznejších príbehoch od komických po tragické mapujem na príklade bratislavského sídliska Krasňany, kde od narodenia žijem, čo všetko sme za posledné polstoročie všetci prežili. Veľmi som si na nej dal záležať, príbehy som zbieral roky ateší ma každý čitateľský ohlas, hoci ich nie je ani zďaleka toľko ako primafiánskych tituloch...
Nie je to aj vecou zlej reklamy?
Stouto myšlienkou sa autor pohráva vždy, ale ubezpečujem vás, že ešte stále našťastie funguje niečo ako tichá pošta, keď si ľudia odobrej knihe povedia. To je omnoho silnejšie aúčinnejšie ako reklama. Samozrejme, čitatelia sa najprv oknihe musia dozvedieť. Ao mojich ne-mafiánskych knihách sa takmer nevie.
Vminulosti ste vydali publikáciu oknižnom trhu snázvom Všetko je inak. Nepýta si slovenský literárny svet aj dnes podobné dielo? Čo sa vknižnom trhu zmenilo od vášho posledného výskumu?
Všetko je inak je knihou, ktorú si síce ľudia netrhali zruky, ale tí, čo si ju prečítali, ju veľmi ocenili. Dodnes ju používam pri výučbe masmediálnej komunikácie asom rád, že vie študentov zaujať. Čo sa týka samotného knižného trhu, je viacero ľudí, ktorí sa zaslúžili ojeho výrazné oživenie na Slovensku. Jedným znich je napríklad Koloman Kertész Bagala, ktorý včase najväčšej dezilúzie vzkriesil vieru vpôvodnú slovenskú tvorbu. Adruhý človek, ktorý si zaslúži verejné poďakovanie, je László Bödök, zakladateľ siete kníhkupectiev Panta Rhei, ktorý povýšil slovenský knižný trh na európsku úroveň.
Vašou najnovšou knihou je bilingválna zbierka cestopisných príbehov snázvom Svet je malý – The World is Small vslovenčine av anglickom preklade. Prezradíte onej viac?
Príbehy som začal písať ešte vroku 1995 nasvojom prvom spisovateľskom pobyte vUSA. Odvtedy som ich jednotlivo publikoval doma aj vzahraničí. Ako kniha vyšli bilingválne vo francúzskom aslovenskom jazyku a následne tiež vhindí av chorvátčine. Veľmi som si prial, aby kniha vyšla aj po anglicky zároveň so slovenským originálom, preto sa teším, že sa to vďaka vydavateľstvu SPN konečne podarilo. Sú to cestovné príbehy, vtipné aj napínavé, niektoré tajomné, pretože na cestách sa často dejú magické veci. Už prvé ohlasy čitateľov potešili. Jedného kniha tak zaujala, že juprečítal na jeden záťah. Kniha by mala tiež zľahka pomôcť kštúdiu angličtiny či naopak slovenčiny, lebo ten istý text je na protiľahlých stranách voboch jazykových prevedeniach.
Aj reakcie na vaše knihy omafii sú rovnako pozitívne?
Práve včera mi písal jeden neznámy čitateľ, že keď začal čítať moju knihu, odrazu nevedel prestať, apreto si kvôli nej zobral dovolenku. Iný, keď dočítal, začal čítať odznovu, aby si to tentoraz vychutnal. Podobných pozitívnych čitateľských ohlasov mám už desiatky, možno stovky, aje to veľké zadosťučinenie. Pozoruhodné sú príklady tých, čo nikdy predtým nesiahli po slovenskej knihe, až otvorili tieto moje mafiánske príbehy auž ich nepustili z ruky. Samozrejme, veľmi by som si prial, aby sa stakýmito ohlasmi stretli aj moje ne-mafiánske knihy.
Je ovás známe, že sa rád púšťate do tabuizovaných tém. Máte už vo výhľade nejaké nové námety?
Momentálne, opäť ako prvolezec, pracujem na kuchárskej azároveň životopisnej knihe oOndrejovi Antovszkom, zakladateľovi slovenskej kuchyne a jednom znajslávnejších šéfkuchárov. Jeho osud je fascinujúci, ide priam ohollywoodsky príbeh. Chlapec, ktorý napriek ťažkým pomerom aprekážkam osudu dosiahol neuveriteľný úspech.
Diana Mašlejová
