ղľáԾ
Na španielskom knižnom trhu saprednedávnom objavili dvatituly slovenských autorov (spodporou Komisie LIC). Prvým jeromán Rudolfa Sloboda šľ, ktorý vyšiel poddlhším, prepotenciálneho tamojšieho čitateľa atraktívnejším názvom Nadie es un ángel ysin embargo šľ, čo možno voľne preložiť ako Nikto nie jeanjel, a tobôž nie šľ. Druhým titulom je Nuevos estropicuentos deClaudio. Skrýva sa za ním výber próz Petra Pišťanka zknihy Nové skazky oVladovi. Priporovnaní originálneho a prekladového názvu jeevidentné, že Vlado bol – kvôli väčšej komunikatívnosti – premenovaný naClaudia. Aj tosme sa, okrem iného, dozvedeli na Dni slovenského jazyka akultúry Ѳ.
Pred viac akodesiatimi rokmi Klub nezávislých spisovateľov (ako členská organizácia AOSS) nadviazal spoluprácu so španielskymi slovakistami z Univerzity Complutense v Madride. Zásluhu najej rozvinutí možno pripísať predovšetkým štyrom ľuďom – naslovenskej strane básnikovi, prekladateľovi a literárnemu vedcovi Jánovi Zamborovi avtedajšiemu veľvyslancovi Slovenskej republiky vŠpanielskom kráľovstve Jánovi Valkovi, na španielskej strane Alejandrovi Hermidovi deBlas, ktorý študoval slovakistiku aj vBratislave, aprekladateľovi aprofesorovi Salustiovi Alvaradovi. Vďaka tejto pôvodnej aktivite, naktorú nadviazali ďalší, sa 8.novembra konal už 11.ročník slovakistického podujatia.
Ťažiskom bola konferencia na pôde Filologickej fakulty Univerzity Complutense venovaná prozaickému dielu Františka Švantnera aslovenskej literatúre akotakej. Slávnostne juotvorili dekan fakulty Dámaso López García, veľvyslanec Slovenskej republiky Ján Škoda, ktorý svojím nevšedným osobným nasadením pomáha priorganizovaní podujatia, aFernando Presa González, vedúci Katedry romanistiky, slovanských jazykov avšeobecnej jazykovedy. Vystúpilo nanej sedem účastníkov spríspevkami oslovenskej literatúre: Anna Valcerová priblížila novely Františka Švantnera, Jana Kuzmíková si všimla Švantnerovo dielo vkognitívnych súvislostiach, Igor Hochel načrtol pôdorys anekdoty akostavebného princípu prózy Františka Švantnera aj iných autorov, Milan Richter upozornil na Švantnerovu novelu Sedliak v kontexte židovskej literatúry naSlovensku. Ján Zambor sazameral na Válkove básne „kalendárového“ ľúbostného cyklu zozbierky Nepokoj, Alejandro Hermida de Blas zasa na poéziu Mikuláša Kováča medzi avantgardou a realizmom a Valeria Kovachova Rivera deRosales predstavila nové preklady slovenskej literatúry do španielčiny.
Prirodzene, v kontexte obrovského množstva kultúrnych akcií, ktoré sadennodenne konajú v Madride, ako aj v množstve konferencií a seminárov organizovaných naUniverzite Complutense je Deň slovenského jazyka akultúry akoby kvapkou vmori. Avšak znášho pohľadu azaspektu podpory slovakistiky vŠpanielsku má toto podujatie svoj hlboký zmysel. Vďaka patrí ajMinisterstvu kultúry SR, ktoré zgrantového systému finančne podporilo vystúpenie členov Klubu nezávislých spisovateľov Ѳ.
