ղľáԾ
Rozhovor so slovakistkou Allou Maškovou.
Popredná slovakistka Alla Mašková pri príležitosti jej poslednej pracovnej návštevy Bratislavy aTrnavy (vdňoch 31. októbra až 12. novembra) navštívila aj Literárne informačné centrum. Ako spoluautorka sa podieľala na vydaní publikácie Slovenská literatúra 20. storočia, moderných dejín slovenskej literatúry. Pod jej vedením vznikla aj rozsiahla Antológia slovenskej poézie od najstarších čias, ktoré vyšli spodporou komisie Slolia. Vjej osobnosti má slovenská literatúra nezastupiteľnú interpretku, historičku apedagogičku.
Osvojom vzťahu kslovenskej kultúre aosvojom poslaní slovakistka Alla Mašková hovorí vrozhovore, ktorý vyjde vniektorom z najbližších čísel Knižnej revue. Rozhovor pripájame celý.
„Už viac ako tridsať rokov je môj život spätý so Slovenskom. Za ten čas som tu poznala veľa ľudí, miest, prečítala som kopu kníh, napísala som veľa strán oslovenskej literatúre akultúre apovedal som onich veľa slov svojim študentom na Moskovskej štátnej univerzite,“ hovorí osvojom vzťahu kslovenskej kultúre aosvojom poslaní docentka Alla Mašková, Csc., vedúca sekcie slovanských literatúr na Katedre slovanskej filológie Filologickej fakulty, ktorej sme pri príležitosti jej poslednej pracovnej návštevy Bratislavy aTrnavy (vdňoch 31. októbra až 12. novembra) položili niekoľko otázok.
 |
„Asi viete, že vsúčasnosti, keď u nás, ale aj vo svete, všade vládnu iba peniaze, zamestnanie pedagóga či vedca vôbec nie je príťažlivé. Ale vždy sa nájdu ľudia, ktorým nejde len opríjem, ale chcú sa venovať tomu, čo ich naozaj zaujíma, chcú ísť cestou, ktorú si už raz vybrali. Chcem sa pochváliť, že práve takí ľudia pracujú unás na Katedre slovanskej filológie. Ako príklad môžem uviesť meno vedca apedagóga profesora Kelifanova (niekedy bol aj mojím študentom), ktorý odovzdane slúži slovenskému jazyku asvojim študentom slovakistom. Učí ich slovenčinu od začiatku, tak ako ja slovenskú literatúru akultúru. Keď naši študenti skončia, vedia perfektne po slovensky, majú dobré znalosti aj zliteratúry akultúry. Škoda len, že málokto znich sa vpriebehu štúdia dostane na Slovensko, aby sa osobne zoznámil sjeho krásami avypočul si spevavú slovenčinu zúst Slovákov. Žiaľ, za posledných pätnásť rokov bola zrušená výmena študentov, ktorá kedysi veľmi pomáhala našim slovakistom vovládaní slovenčiny, tak ako slovenským rusistom vštúdiu ruštiny. Akeď teraz popri slovenčine majú ako vedľajší jazyk maďarčinu adosť často chodia na pozvanie budapeštianskej univerzity do Maďarska, niektorí znich si po skončení štúdia nájdu zamestnanie smaďarčinou aslovenčinu zanechajú. Napríklad jedna znašich študentiek, ktorá absolvovala štúdium pred rokom abola najlepšia zcelej skupiny vslovenčine, hoci ani raz nebola na Slovensku, bola pozvaná ako pracovníčka do Kultúrneho strediska pri Veľvyslanectve Maďarskej republiky vRusku. Nechcem byť pesimistická, dúfam, že čoskoro sa táto situácia zlepší, ako sa zlepšila situácia na Slovensku vsúvislosti so záujmom oruštinu aRusko, čo sledujem počas toho svojho krátkeho pobytu. Čo sa týka záujmu oslovenský jazyk aliteratúru unás, nemôžeme sa sťažovať. Raz za päť rokov máme skupinu slovakistov (13 – 15 študentov), teraz máme päť ašpirantov, dvaja znich robia kandidátske práce uprofesora Kelifanova zjazyka atraja umňa zliteratúry. Témy týchto prác sú rôzne: slovenský expresionizmus, slovenský postmodernizmus, slovenská amaďarská dráma 19. stor. apod. Takže slovakistika vRusku má aj budúcnosť.“
Pôsobíte ako pedagóg, literárna vedkyňa aj ako prekladateľka. Máte ksvojej práci dostatok učebných pomôcok, literatúry?
 |
Musím povedať, že keď som začala učiť slovenskú literatúru, nemali sme nijaké učebnice. Existovala len kniha Slovenská literatúra, ktorú vydal slovanský ústav Ruskej akadémie vied vr. 1970. Vtejto knihe bola stará slovenská literatúra predstavená len krátko aobdobie po r. 1939 celkom chýbalo. Takže študenti sa mohli učiť len zprednášok. Teraz som spomocou mojich slovenských kolegov pripravila tri učebnice slovenskej literatúry: prvá bola venovaná len povojnovej próze (1987) a napísali sme ju spolu sV. Petríkom, J. Šٱčom aI. Sulíkom. Mala mať aj pokračovanie, ale prišiel rok 1989, spolupráca sa prerušila amohli sme pokračovať až odesať rokov... Vtedy sme sfinančnou podporou fondu Pro ia, Ministerstva Kultúry Ruskej federácie spolu so slovenskými anašimi slovakistami vydali dve ďalšie učebnice: Slovenská literatúra od počiatku po 19 storočia (1997) aSlovenská literatúra 20. storočia (2003). Využívam túto príležitosť asvojim slovenským kolegom ďakujem za spoluprácu. Vroku 2002 vyšla antológia slovenskej poézie od počiatkov až po súčasnosť Hlasy storočia, ktorú som zostavila spolu smojou bývalou študentkou, teraz už dobrou prekladateľkou apoetkou N. Švedovou. Žiaľ, nemôžem to isté povedať otextoch zo slovenskej prózy. Po roku 1989 bola výmena kníh aperiodík takmer zrušená, takže kliteratúre sa dostanem len tak, keď prídem na Slovensko aniečo si nakúpim alebo niečo dostanem od dobrých známych. Pravidelne ma napríklad informuje aposiela mi knihy p. I. Čičmanec zNórska, dostala som knihy od L. Ťažkého aod I. Kadlečíka.
Čo je cieľom vašej terajšej návštevy na Slovensku? Čo od nej očakávate?
Teraz som prišla len nakrátko asledujem svoje vedecké záujmy. Už desať rokov sa zaoberám problémom slovenského naturizmu. Kedysi naň upriamil moju pozornosť profesor Ján Šٱč. Za tých desať rokov som otejto otázke veľa prečítala anapísala. Mám už hotovú monografiu, ktorá bola priaznivo prijatá mojimi kolegami na katedre vMGU. Odporučili mi, aby som text obhajovala ako doktorskú prácu. Potrebujem ešte spresniť niektoré veci, týkajúce sa jednotlivých vedeckých prác atextov, overiť si niektoré údaje.
Myslíte, že vaša práca sa na Slovensku stretáva sprimeraným ohlasom?
 |
Využívam túto možnosť, aby som sa poďakovala vedeniu Univerzity Komenského vBratislave, vedeniu Filozofickej fakulty aSAS-u za uznanie mojej doterajšej práce. Dostala som medailu zpríležitosti 85. výročia Univerzity Komenského za výskum slovakistiky a propagáciu slovenskej literatúry vzahraničí. Moja osobná práca bola takto docenená aveľmi si to vážim. Horšie je to sohlasom spomínaných knižných publikácií, čo je škoda... Veď nejde iba opropagáciu slovenskej literatúry vRusku, ale aj na celom svete. Otieto knihy ma napríklad požiadali už aj Američania.
Sktorými slovenskými spisovateľmi alebo literárnymi vedcami ste udržiavali osobné vzťahy, ktorí autori vám najviac prirástli ksrdcu?
Škoda, že som nepoznala spisovateľov, oktorých tvorbe som napísala monografie. Poznala som len Margitu Figuli. Žiaľ, stretla som sa sňou mesiac pred jej smrťou, abol to jej posledný rozhovor. Zapôsobila na mňa svojimi vedomosťami, ženskosťou astatočnosťou. Vtedy som sa presvedčila, že je to naozaj umelkyňa. Osobné stretnutie sňou mi pomohlo lepšie pochopiť jej tvorbu. Veľmi na mňa zapôsobila návšteva ujedného zmojich najobľúbenejších spisovateľov, uMila Urbana - navštívila som ho sJ. Šٱčom. Poznala som klasikov súčasnej slovenskej literatúry: M. Rúfusa, P. Bunčáka, R. Slobodu, V. Šikulu. Mám veľa známych aj medzi najmladšími spisovateľmi.
Na ktorých slovenských literárnych vedcov najviac nadväzujete? Oktoré mená zo slovenskej literatúry či literárnej vedy sa vo svojej vedeckej práci môžete spoľahlivo oprieť...?
Slovenská literárna veda má bohaté askvelé tradície. Rada čítam brilantné práce takých klasikov, ako sú S. H. Vajanský aJ. Škultéty, Š. Krčméry, M. Bakoš, O. Čepan, J. Felix. Mala som šťastie, že som mohla počúvať prednášky M. Pišúta aJ. Šٱča. na mňa veľmi zapôsobil ako osobnosť, prednášateľ avedec. Pokladám ho za svojho slovenského učiteľa, na ktorého často spomínam asom mu veľmi vďačná.. Práve jeho pamiatke venujem svoju knihu onaturizme.
Foto: Andrej Matuška
