ղľáԾ
Na prvý pohľad prináša nová zbierkaJany Bodnárovejzdanie neusporiadaných myšlienok apocit surrealistickej poézie.
Usporiadanie veršov či slov vo veršoch má niekedy funkciu tvarom vyjadriť sémantiku. A ona je podopretá nielen reflexiami či spomienkami lyrického subjektu (raz Ja, inokedy Ty), ale aj množstvom mien ainých reálií znajrôznejších oblastí ľudského poznania, filozofických právd atvorby zo širokých dejín ľudstva izpriestoru ačasu univerza. Spomedzi reálií sa najčastejšie objavuje oblasť flóry apríroda celkovo. Ak by sme nevzali do úvahy niekoľko ilustrácií (Svetlana Fialová), itak musíme tvrdiť, že knihaVesmírny prach si je výtvarne zaujímavá výstavbou textov. Sú rozdelené do troch častí (Transmisie, Dcéro-matky, Telom meriaš/m čas).
Básne prvého súboru sú bez nadpisov, vdruhej časti sú nadpisy súčasťou nasledujúcich veršov avtretej sú názvy básní zreteľnejšie. Okrem dvojbodiek, prípadne troch bodiek nenájdeme vo veršoch interpunkciu ato umožňuje ich tvorivejšie vnímanie ačítanie. Veršové presahy, uvoľnenosť, resp. voľný verš je vnich nadmieru zreteľný.
Ohromne zaujímavé a nostalgické
Lyrický subjekt premýšľa nad ústrednou témou, zktorej sa odvíjajú línie, súvisiace nielen smnožstvom jeho znalostí, ale je tu prítomná aj osobná skúsenosť. Asociácie apredstavy ominulosti vlastnej iblízkych sú ohromne zaujímavé azväčša nostalgické. Stále vnich cítiť bytostné zranenie lyrickej hrdinky, nepokoj atáto realita zatláča spomienky na príjemné chvíle ina čas detstva. Takýto stav vyvoláva aj emóciu nepokoja ahnevu, priam bezmocnosti, odmietania až nihilizmu („len dúhovky mi už neiskria pozerajú zlomene neisto“ s. 51; „absencia všetkého aj fabulácie spomienok“ s. 52).
Lyrická hrdinka konfrontuje prítomný moment so spomienkami, lebo „úzkosť doluje prázdny priestor“ (51) ajej aktuálny stav pripomína performancie, ale „duch za žiadnych okolností nezhorí“. (s. 52) Subjekt však ďalej túži spolu napríklad sMatissom („kto chce vidieť kvety / vidí ich všade“ s. 54), lenže tma vduši ich dokáže zatemniť.
Motív kvetov je v týchto Bodnárovej veršoch silný dvojpólovo: „agónia kvetov otrava tráv požiare lesov smútok (...) iba detské srdcia vydychujú nežnosť! (s. 14) Bolo to však dávno, aj „prales sociálnych sietí ešte v diaľke“ a „príroda mala voľný dych“. (s. 22)
Analógie života kvetov a človeka
Prepojenie času aprírody je upoetky zaujímavé asúčasne apelatívne, keď si stavia otázku, či sa ešte dá svet – príroda zachrániť, prípadne keď konfrontuje tmavý, nočný, ale príjemný obraz prírody, kde „sa nikto nebojí tieňov“ (s. 24), snočnými trasami utečencov.
Drobné objekty skutočnosti paratakticky zoraďuje do množiny, ktorá vytvára celistvý obraz analógie života kvetov ačloveka, zrod prírody azrod myšlienky („jej maľby boli skôr / odtlačky smrti...“ s. 45), aby opäť nastúpilo prebudenie („bezváhová vzdušná opäť tancujúca, spievajúca... (...) ale tam vzadu (...) hladní putujúci...“ s. 48) a „absencia všetkého aj fabulácie spomienok“ (s. 51), túžba po pokoji aslušnosti („musím byť vhlučnom svete (...) čoraz primitívnejších prejavov chcela by som byť plachou poetickou / svedkyňou“, s. 53).
Až halucinačné predstavy dobra a zla
VBodnárovej veršoch je stále prítomný kontrast prítomnosti (zväčša negatívnej) sminulosťou (zväčša príjemnou) aztohto vyplýva túžba vrátiť sa „do hájov detstva“. (s. 12) Takýto kontrast nachádza ivčloveku, keď napríklad ten istý vyrobil parfum ibojový plyn.
Predstavy aspomienky na dobro apríjemno siahajú až do stavu zrodu. Po rokoch sa zpodvedomia vynára aj to, čo subjekt zabudol alebo tajil či tomu vtedy nerozumel. Ide najmä onevysvetliteľné vzťahy medzi matkou adieťaťom, niekedy až halucinačné predstavy dobra azla „vždy budeš písať omatke“. (s. 35) Rozvíja vzťah matky adcéry ivzťah po smrti matky „hľadáme stratenú pamäť strateného času“(s. 37), spomína generačné vrstvy, zvyky, tradície, lyrický subjekt si uvedomuje zákonitosti nostalgie ipravidelnosť spomienok. Do tohto zapadajú isnové verše ostretnutí smŕtvym synom. Je tu prítomná aj istá naliehavosť adôležitosť rozpamätávania sa voči inému subjektu: „pamätáš tiež?“ (s. 41), „a pamätáš si svoj vtedajší domov?“(s. 40)
Ku koncu zbierky pribúda smútok za minulým, je tu aj predstava malého chorého syna, silné spomienky na detstvo iprvé lásky apartnerské vzťahy, uvedomovanie si výmeny generácií, konfrontácia staroby amladosti anapokon premena človeka po smrti ajeho splynutie sprírodou.
Gabriela Rakúsová (1943)
Literárna kritička, recenzie publikuje vprintových médiách. Je autorkou rozhlasových literárnych kompozícií ospisovateľoch aich dielach, niekoľkých dramatizovaných próz. Knižne vydala súbory textov Z literárnych reflexií (F.R. & G, 2015), Fiktívne rozhovory (LIC, 2018), Medzi realitou ajej znakom / interpretačné úvahy oknihách aMedzi autorom ačitateľom (Modrý Peter, 2018 a2021).
Jana Bodnárová: Vesmírny prach si
Levoča: Modrý Peter, 2021
