ղľáԾ
Prekrásne zeleno-modré ilustrácieOksany Paliydopĺňajú skvele napísané príbehyVeroniky Šikulovej, vktorých sú vcentre našej pozornosti zvieratá.
Posun od antropocentrického prístupu vidieť aj na ilustráciách: do úľa plného zväčšených včiel nakúka oko, prípadne sú na obrázkoch iba zvieratá alebo pohľad dospelých či detských hrdinov smeruje na zviera.
Včely, tchory, kukučky
Aj prvý príbeh Zelenej pošty Pomóóc, idú včely! ukazuje svet včiel ainého hmyzu, ktorý je nahnevaný inváziou „nepozvanej návštevy“. (s. 10) Napriek tomu, že doštípaných chlapcov treba odviezť rýchlo do nemocnice, mama ateta Oľga im problém vysvetľujú zperspektívy včiel: „Včelička zomrie, keď pustí žihadlo, to si nevedel, čo?! Pozrite, koľko ich kvôli vám prišlo oživot, aty tu nariekaš, lebo vás doštípali.“ (s. 12)
Vpríbehu Med hneď, bunker až poobede Dalibor čaká na Olivera, kým sa vráti znemocnice. Spomína na stavanie bunkrov avymýšľa novú hru, pochovávanie včiel, ktoré ich poštípali.
Vkapitole Včely štípu ako svine sa stretáva pohodlný konzum so starostlivým aohľaduplným prístupom kprírode aokoliu: „Prosím ťa, všetci chodia do roboty anevaria lekvár, nik nemá čas švácať motykou kdesi vmrkve či vpetržlene, okopávať rajčiny! Kvety aj stromy majú všelijaké choroby akríky ženú aženú aobyčajne práve tam, kde nechceš. Vlete si treba užívať, grilovať, kúpať sa! Lastovička si uhniaca hniezdo rovno pod oknom apotom púšťa hovienka na parapetnú dosku.“ (s. 20)
Napriek tomu dúfame spolu schlapcami, že lastovičky priletia aj tento rok. Jednotlivé príbehy prerastajú jeden do druhého, lastovičky priletia, urobia si hniezdo. Ekologický prístup Veroniky Šikulovej sa premieňa aj do jazyka, ktorý ustupuje z antropocentrického prístupu, vcentre jej metafor aprirovnaní je príroda: „Dalibor sOliverom sa vzáhrade rozvaľovali ako dvaja šťastní chrobáci na kameňoch.“ (s. 25)
Chlapci v Tchorovi smrdia periny postavia prírodný bunker, ktorý prenechajú tchorovi ahľadajú pre svoj nový bunker iné miesto. Ale ani pri čerešni bunker nebude, aby nerušili hniezdo, lebo „dudok je príliš vzácna návšteva“. (s. 33) Tato ich poteší stanom vzáhrade, kde môžu aj spať.
Chlapci sa dozvedia, prečo je kukučka najsmutnejšia mama na svete (Prečo kukučky kukajú). Tradičný pohľad na kukučku, ktorá opúšťa svoje mláďatá, ich tato prerozpráva zpohľadu kukučky, ktorá „nevie, či jej deti dochovajú, či sa one postarajú“. Tato ešte stihne preniesť ježka ďalej do záhrady.
O-pa-tr-ne dáva do kontrastu ohľaduplný život vzáhrade apriemyselnú krajinu, fabriku, autá, chemicky ošetrené pole slucernou. Dosah priemyslu na zvieratá je strašný: „Zranené kobylky, koníky, lienky, krtonôžky, koník lúčny, lienka sedembodková, voška ružová, bystrušky, hrobáriky, lajniaky ... mlynárik kapustový, všetko to tiahne ako zbojiska, achudery lucerny, zahanbené, namiesto toho, aby voňali, smrdia.“ (s. 42) Zvieratá vymierajú, hladujú, nespia. Vpríbehu však svieti svetielko nádeje vodvoch chlapcoch aich láskavých rodičoch.
Šanelka je koza, ktorú mama odviazala zobojka auviazala jej okolo krku bodkovanú šatku. Koza sa kŕmi všetkým: jablkami, jahodami, ružami, zelinami, konárikmi. Darujú ju tam, kde bude užitočná abude mať spoločnosť kôz akozliatok, a ani šatku tam nebude potrebovať.
Rodina má nové sliepočky, liliputánky, ku ktorým sa pridal starý holub zkostolnej veže. Vďalšom príbehu našiel slabý holub útočisko na kuracom dvore medzi sliepkami. „Začal hrabať ako sliepka, prechádzať sa po dvore ana slovo poslúchať kohúta. Keď sa sliepky boja, utekajú. (…) Rovnako aj holub. Akoby ich nechcel zahanbiť, že vie aj iné kúsky ako slepačí kŕdeľ.“ (s. 62) Iba spávať do kurníka snimi nechodí. Adoptovaný holub našiel pokojný život sliepky.
Prírodný kolobeh ovplyvňuje aj chlapčenské hry vzáhrade ana dvore. Chlapci, vnovembrovej hmle teplo oblečení, zavárajú poklady, ktoré si vlete nájdu. Ich úsilie komentuje tchor skrtkom, ale chlapci už musia dnu. Spomienky na pochovávanie zdochnutej myši a hmyzu, ratovanie túlavých psíkov, aj tých plyšových, dominujú v príbehu Zavárané poklady amajáky. Vnovembri deti na chvíľu vyprázdnia záhrady aparky.
Na Vianoce sa zdobia vianočné stromčeky. Nakupované aj zdedené ozdoby, anjeli aj mačičky, kominári aj princezné, rozprávajú svoj príbeh Vianoc. Zatiaľ vdutinkách stromov spí hmyz, líšky aj zajace, v Afrike oddychujú lastovičky, ktoré pôjdu ochvíľu domov.
Citlivý rozprávač
Rozprávač je jazykovo blízky čitateľovi, ale aj postavám. Je citlivý, neprezrádza dej dopredu ani nehodnotí, hodnotovú pozíciu necháva na čitateľa a jeho zmysel pre spravodlivosť aj súcit s prírodou a zvieratami. Príbeh je akčný, prepletený prirodzenými dialógmi.
Zelená pošta prináša „zelené“ správy od vtákov, chrobákov aj líšok. Počúvajme, potrebujeme počuť ich šepot.
Katarína Labudová (1976)
Získala doktorát zliterárnej komparatistiky na Masarykovej univerzite vBrne. Učí anglicky písanú literatúru na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity vRužomberku. Zaoberá sa najmä románmi Margaret Atwood aAngely Carter. Okrem postmodernej literatúry sa venuje ľudovým rozprávkam. Vžilinskom Artfore moderuje Literárne večery.
VeronikaŠikulová: Zelená pošta
Ilustrácie: Oksana Paliy
Bratislava: Slovart, 2022
