ղľáԾ
Nečakane veľký divácky záujem o básnické slovo a skvelá atmosféra na jeho inscenovaných predstaveniach boli najvýraznejšou črtou európskeho festivalu poézie, divadla ahudby, ktorý sa vnedeľu 24.augusta skončil vBanskej Štiavnici.
Festival Cap á l´Est, čiže Cesta na východ vznikol z iniciatívy Michela de Maulne, riaditeľa Moliérovho divadla v Paríži a za miesto jeho konania si vyhliadol "magické mesto" Banskú Štiavnicu, slávne banícke mestečko, ležiace vsrdci Európy. A práve do tohto stále živého a príťažlivého srdca priviedol básnikov z desiatich krajín strednej a východnej Európy a nechal znieť v ich rodných jazykoch, slovenčine a francúzštine ich poéziu - raz v podobe podvečerných či nočných poetických stretnutí, alebo v inscenovanej podobe, kde zasa v spojení s hudbou a skvelými interpretačnými výkonmi hercov M.Kňažka, CH.Poulainovej, A.Miklíkovej, S.Thurna aI.Hurtinovej znela poézia M.Válka, V.Holana, Ch.Baudelaira, R.M.Rilkeho, L.Aragona, ale aj poetiek M.Cvetajevovej aD.Podrackej, umocnené originálnymi inscenačnými postupmi režiséra Petra Gábora, perkusiami originálneho hudobníka Doda Šošoku či emóciami a virtuozitou poznačeným klavírom Jeana-Claude Penetiera, jedného z najlepších svetových klavíristov. Lisztova hudba v jeho podaní, ktorá v tretí festivalový večer znela pod bielymi arkádami nádvoria Starého zámku, patrila k absolútnym vrcholom tohto festivalu. Zážitkom iného druhu - pohľadu na absurdnú tvár života a ľudského snaženia bolo záverečné predstavenie festivalu, inscenácia hry Divadla Mundi z Bukurešti s hrou rumunského surrealistického básnika Gellu Nauma s názvom Možno, Eleonóra. Na predstavení prítomný slovenský surrealista Albert Marenčin sa o nej vyjadril, že by robila česť aj zakladateľovi tohto avantgardného a dodnes živého hnutia André Bretonovi.
Predstavenia boli originálne, umelci výborní - a preto, ale možno nielen preto, našli v Banskej Štiavnici skvelé a vnímavé publikum. Už po prvom večere dvoch poetických stretnutí - básnikov z Poľska, Litvy a potom štyroch slovenských básnikov, sa rozptýlili obavy, či bude o ne rovnaký záujem ako o inscenované predstavenia, pretože na všetky tieto stretnutia prišlo vždy veľa poslucháčov, a takmer vždy prevažovali mladí ľudia.
Festival poézie, divadla a hudby, ktorý Michel de Maulne označil za jeho nultý ročník, bol aj výborne organizačne pripravený, organizačný štáb sústredený okolo výkonnej riaditeľky festivalu A. Miklíkovej (zažiarila aj v Zbláznenej láske) dokázal včas pripraviť aj všetky inscenačné náročné večery - aj posledné poetické stretnutie básnikov z Moldavska a Rumunska, ktoré sa konalo v záverečný deň festivalu v hlbokom banskoštiavnickom podzemí, v šachte Barbora a stalo sa tak jedinečným a možno nikde inde v Európe ešte nevyskúšaným inscenačným vrcholom festivalu.
Festival sa rodil zároveň s prípravou a realizáciou multikultúrnych stretnutí frankofónnych básnikov krajín strednej a východnej Európy. Na ich troch stretnutiach na Slovensku - v Budmericiach a Bratislave, ktorých organizátormi sa stalo Literárne informačné centrum, sa pôvodný projekt festivalu stále spresňoval a zreálňoval. Jeho podpora z fondu Európskej únie Kultúra 2000 a Ministerstva kultúry SR mu pomohla stať sa skutočnosťou. Festival pootvoril bránu, ktorou by v budúcich rokoch mali do Banskej Štiavnice prichádzať ďalší európski básnici a umelci a potvrdiť tak vo svojej národnej jedinečnosti svoju spoločnú európsku kultúrnu identitu.
