SDanielom Hevierom sa doVianoc možno stretneme aj vknižke Ťahák na básne. Literárne informačné centrum pripravuje navydanie jeho popularizačné dielo voblasti interpretácie určené najmä stredoškolákom. Grafická koncepcia saopiera odvojstrany tak, že na ľavej strane bymala byť báseň avpravo interpretácia. Autor obohatil svoj rukopis vlastnými kolážami. Prinášame malú textovú ukážku…
Ľubomír Feldek
č
č moje si nevidím
lebo moje č sa dívajú dopredu
a aj ja sa dívam dopredu
a keď sa ja dívam dopredu
a aj moje č sa dívajú dopredu
tak sa vidieť ani nemôžeme
č si chcem vidieť
a nikde inde si ich nemôžem vidieť
len v zrkadle alebo v skle
a v tme sa mi zdá
že som v amerike
č sa dajú niekedy vypichnúť
a keď sa dajú č niekedy vypichnúť
nedívajte sa na klinec
Táto báseň je zFeldekovej zbierky Paracelsus, z cyklu nazvaného Martin na čiernom koni. Ktopozná autorovu biografiu, ale ajjeho tvorbu predeti, vie, že Martin jeautorovým synom. Pred rokmi vyšla bibliofília Hviezdoslavovho Kubína s názvom Čisté srdce nadpísaná menom Martinko Feldek s podtitulom Básne 4-ročného Martina Feldeka. Boli to výpovede autorovho syna, ktoré zachytil do písomnej podoby. Neskôr ich, akovidíme, ibarozpísal doveršov – azdetského vymýšľania vznikla zaujímavá báseň. Čím nás táto báseň zaujme? Možno svojou logikou, ktorá je až neoblomná (niekedy sahovorí železná logika): „keď sa ja dívam dopredu / aaj moje č sa dívajú dopredu / tak savidieť aninemôžeme.“ Táto logika, ktorú môže podpísať ajdospelý, dokonca dospelý s exaktnou profesiou (matematik, analytik či logik) sastretáva sdetskou logikou typu „č sadajú niekedy vypichnúť / akeď sadajú č niekedy vypichnúť / nedívajte sa naklinec.“
Odkazujem nabiografiu Ľubomíra Feldeka, ale aj naniektoré jeho básnické či prozaické texty, vktorých autor zverejňuje to, že na jedno oko vdetstve oslepol aodvtedy má jedno okosklené. (Hovorí sa otom napríklad vbásničke predeti Sliepka a ja: „Sliepka sa na mňa pozerá bokom. Aj ja na ňu. Jedným okom.“) Priznalosti týchto faktov teda nevinné apôvabné detské vymýšľanie dostáva závažnejší obsah: napríklad detská predstava, že človek oslepne, keď sapozrie naklinec, so skúsenosťou staršieho dieťaťa či dospelého, že naoslepnutie treba reálny klinec, reálne ostrie. Ale môže to vnás vyvolať radikálnu požiadavku Krista, ktorý hovorí, že človek zabíja ahreší aj vmyšlienkach ažiadostiach… Otom, pravdaže, 4-ročný autor nemohol nič vedieť. Zásluha básnika Feldeka je vtom, že tento detský výmysel zmaterializoval, zapísal, vydal apostavil hopred nás akoestetický fakt.