ղľáԾ
 |
 |
| Herci Zuzana aJán Kronerovci | Klavírista Peter Pažický |
 |
 |
|
Pódium s fľašami plnými poézie |
Ohlasy na pásmo boli skvelé |
Vposledný februárový deň sa vpražskom divadle Viola uskutočnilo ďalšie zcyklu literárnych podujatí Slovenské osobnosti, ktoré vspolupráci so slovenským inštitútom vPrahe organizuje Literárne informačné centrum. Cieľom podujatia je prostredníctvom známych hereckých osobností "zviditeľniť" slovenskú kultúru včeskom prostredí. Po rozhlasovej hre Petra Gregora Interview apo básňach atextoch Laca Keratu zazneli tentoraz vo Viole verše slovenských básnikov.
Pražský knižný veľtrh „Svět knihy“, absencia slovenskej literatúry aslovenského jazyka po rozdelení republík oživila vzájomné kontakty literárnej spolupráce ačeskí kolegovia zVioly nám vytvorili tie najlepšie podmienky, aby sme sa mohli pred ich publikompredstaviť. V známom pražskom divadle sa uskutočnilo čítanieztvorbytroch generácií významných slovenských básnikov spodnázvom „Ťažká krivka doletu“.
Vpredstavení zazneli básne Jána Smreka, Miroslava Válka, Jána Buzássyho, Ivana Laučíka, Mily Haugovej, Kamila Peteraja, Evy Lukáčovej, Jany Beňovej aErika Grocha. Čítania sa ujali včeskom prostredí známi slovenskí herci Zuzana aJán Kronerovci. Režisérsky dohľad nad podujatím mal Roman Polák, za klavírom sedel apoéziu hudobne podfarboval Peter Pažický.
Menu z toho najlepšieho, čo vslovenskej poézii existuje, spestrili dve krátke, na čítanú poéziu tematicky nadväzujúce videonahrávky klipovpodľa básní Jany Beňovej, ktoré výstižne dokumentovali novátorské trendy vslovenskej poézii. Po predstavení boli diváci obdarovaní fľašami so zvitkami básní – posolstvom zďalekého ablízkeho sveta autorov.
Hodinové čítanie prinieslo skĺbenie literatúry shereckým umením, čo bolo zárukou kvalitného predstavenia. Do Prahy sme cestovali scieľom predstaviť našu literatúru pred českým publikom, no čítanie neuniklo ani pozornosti Slovákov žijúcich vhlavnom meste.
Ohlasy na pásmo boli skvelé, tvorba aj prezentácia zaujali.Pozvaní hostia po predstavení poukázali nielen na kultúrny, ale aj na pragmatický aspekt a zmysel podobných literárnych udalostí: keď sa budú od seba odďaľovať niekdajšie dve blízke kultúry – česká aslovenská, postupne dôjde aj kizolácii oboch jazykov amôže sa stať, že naše deti a české si už nebudú rozumieť... Ato by predsa nikto znás nechcel.
