ղľáԾ
Tim Marshall: վňdz – Príbeh o poslednej vojne vEurópe
Preklad: Igor Očenáš
Bratislava: Premedia, 2021
Po knihe príbehov Balkánu Trochu oheň, trochu voda Andreja Bána (Absynt, 2019) sa tento rok zjavila na slovenskom knižnom trhu ďalšia kniha, ktorá rozpráva onedávnom isúčasnom dramatickom osude tohto regiónu na juhovýchode Európy. Knihu վňdz s podtitulom Príbeh oposlednej vojne vEurópe napísal osvedčený autor Tim Marshall. Je to už štvrtý autorov titul, ktorý vyšiel vpozoruhodnej edícii Civilizácia vo vydavateľstve Premedia vo výbornom preklade zangličtiny Igora Očenáša.
,,Ach, Juhoslávia, to bola dobrá myšlienka,“ hovorieva Jakša Ščekić, Marshallov spolupracovník na jeho cestách za reportážami vbývalej Juhoslávii. Práve jemu svoju knihu venoval. Sám autor onej píše, že je to kombinácia politického iosobného príbehu: ,,Dúfam však, že prostredníctvom toho menej dôležitého som to ďalšie vyrozprával tak, ako som mal.“
Znalosť regiónu
Môžeme mu to potvrdiť. Čítanie knihy je pre mňa oto vzrušujúcejšie, že prichádzam na to, ako sme na cestách do rozpadávajúcej sa Juhoslávie boli skolegom zPravdy Ivanom Drábekom často dokonca vrovnakom čase a na tých istých miestach zároveň sTimom Marshallom bez toho, aby sme vtedy o sebe vedeli. Jeho i našou prednosťou bolo, že sme vedeli, kde sme, kto tam žije a aké zdanlivé iskutočné problémy kvária tamojších ľudí.
Takže nás nepostihlo to, čo mladého novinára, ktorý sa na západný Balkán vybral až zďalekého Soulu. Tim Marshall píše, že mladý Juhokórejčan pri vstupe na územie ovládané Srbmi mal síce všetky povolenia vporiadku, ale poplietol si Chorvátov so Srbmi. Atak Srbom z ,,Republiky srbská Krajina“ predniesol plamenné želania šťastia ,,v statočnom boji proti hnusným srbským agresorom“. Trvalo sotva jednu minútu, kým ho z ,,republiky“ vyhnali, a azda tri minúty, kým neskúsený novinár pochopil, ako precenil skutočnosť, že na oboch kontrolných bodoch hovorili ozbrojenci síce takmer identickým jazykom, ale ich ciele boli veľmi odlišné. Šťastie mal napokon najmä on, lebo včas zohnal auto sochotným vodičom a mohol sa neodkladne vrátiť do bezpečnejšieho Záhrebu.
Muž, ktorý nejestvuje
Samozrejme, kniha nie je obťažkaná iba humornými historkami. Skôr naopak, autor píše prevažne ozážitkoch, stretnutiach askutočnostiach, ktoré sa zábavne nekončia. Spomína, že v parížskom Medzinárodnom konferenčnom centre na Avenue Kléber, kde sa rokovalo začiatkom roku 1999 otom, či sa podarí podpísať kompromisnú dohodu medzi juhoslovanskou vládou aKosovčanmi a či teda bude bombardovanie, alebo nie, sa zjavil Muž, ktorý neexistuje. Tak volali človeka pohybujúceho sa niekedy vsprievode britských diplomatov na miestach, kde sa rokovalo o Balkáne. Nikto vlastne nevedel, kto je, kde pracuje. Marshall saho priamo opýtal: ,,No tak, čo tu robíte?“ Aon odpovedal, že ,,má tu na starosti poľnohospodárstvo“. Marshalla sa za to opýtal, či tam nevidel istého Rusa, ktorý pracoval v Belehrade pre agentúru TASS. Skúsený britský novinár Rusa o chvíľu uvidel. Oslovil aj jeho: ,,A vy tu čo robíte?“ ,,Prišiel som písať knihu oFrancúzsku,“ znela odpoveď ajeho dodatočná otázka: ,,Nevideli ste náhodou Muža, ktorý nejestvuje?“
Neskôr sa títo dvaja stretli aspolu odišli smerom kVíťaznému oblúku; Marshall ironicky píše: ,,Neviem, možno sa bavili ofrancúzskom poľnohospodárstve“. Dodáva, že britského Muža, ktorý nejestvuje ,,tam poslali preto, aby sa sRusmi dohodol, že nevyvolajú tretiu svetovú vojnu, keď sa začne bombardovanie.“
Sen sa skončil
Juhoslovanský prezident Slobodan Milošević sa nechcel dohodnúť. Vtedajšiemu nemeckému ministrovi zahraničných vecí Joschkovi Fischerovi osobne povedal: ,,Som pripravený kráčať po mŕtvolách a Západ nie. Preto vyhrám.“ Zmýlil sa. Podľa Tima Marshalla bol Milošević vpolitike druhotriedny šachista: ,,... prinútil kosovských Albáncov opustiť Kosovo. Státisíce Kosovčanov prechádzalo do Albánska alebo uviazli vpasci územia nikoho na macedónskej hranici... Nič iné nemohlo byť zárukou jeho konečnej porážky.“ Prehral boj o verejnú mienku, čo je vmodernej vojne kľúčové. Vyhlásil prezidentské voľby, ktoré takisto prehral. Vtedy sa už od neho dištancovala aj armáda, dokonca veliteľ špeciálnej jednotky srbskej štátnej bezpečnosti zvanej ,,chlapci zBrazílie“ Milorad Ulemek Legija stiahol jednotku, ktorú sa Milošević pokúsil zaangažovať v násilnom zrušení výsledkov volieb.
Tim Marshall napísal: ,,Po temnej noci sa Srbsko prebudilo... Cieľom bolo nakopnúť temnotu, aby krvácala svetlom... Tu sa skončil príbeh isen, ktorý sa volal Juhoslávia.“ Ale neskončil sa príbeh konfliktov azápasov národov západného Balkánu.
Július Lőrincz (1940)
Novinár, publicista, odborník na zahraničnú politiku. Do roku 2002 pracoval vdenníku Pravda, neskôr na Veľvyslanectve SR vChorvátsku. Píše najmä ozápadnom Balkáne. Niekoľko rokov pôsobil vTlačovej rade SR.
Ilustračná foto: Kosovo, 1998
Foto: Ivan Drábek
