ղľáԾ
a oživuje literatúru v novom kultúrnom priestore
Preložiť kapitálne dielo inonárodnej literatúry je misiou každého prekladateľa. Často preto vystupuje do popredia ešte dôležitejšia úloha, atou je rozpoznať takéto dielo. Michal Harpáň, literárny teoretik, kritik a prekladateľ do srbčiny, ktorý v rámci rezidenčného pobytu Trojica Air prekladá v Banskej Štiavnici dielo Babička© od Ivany Gibovej, túto schopnosť kultivuje už dlhé roky. Vrozhovore s Michalom Krížom, redaktorom Štiavnických novín,uvažuje nielen osvojich prekladateľských aktivitách, ale aj orecepcii prekladov z „nesvetových“ jazykov. A aksi chcete vypočuť jeho rozhovor s autorkou diela, nájdete ho na našom 첹á.
1. Ovplyvňujú recepčný proces inonárodnej literatúry kultúrne vzťahy a literárne tradície daných národov?
M. H.: „Problematika v uvedenej otázke je veľmi široká a si vyžaduje bližšie konkretizovanie. Na svete je obrovský počet národov a je pochopiteľné, že nie všetky medzi sebou komunikujú v oblasti kultúry a literárnej tradície. Pod recepčným procesom inonárodnej literatúry na prvom mieste treba myslieť na umelecký preklad. V každej literatúre, tak v literatúrach tzv. veľkých národov, ako aj menších a malých národov, existuje potreba v prekladoch sprístupňovať kapitálne diela svetovej literatúry, lebo sa tak zveľaďuje domáci literárny kontext. Odjakživa to tak bolo – všetky národy mali záujem prekladať kapitálne diela svetovej literatúry. Nepoviem nič nové: základom europocentrickej kultúrnej a literárnej epistémy je antická grécka literatúra. Neviem, či existuje niektorý európsky jazyk, do ktorého nebol preložený Homér. Už to sa prejavuje základná žánrová a typologická diferenciácia: jeden typ literatúry je v znamení Iliady a druhý v znamení Odysey.“
2. Knihe preloženej do svetového jazyka sa otvárajú brány aj do prekladu v iných jazykoch?
M. H.: „Koľko je svetových jazykov? Zvyčajne sa sem zaraďujú angličtina, francúzština, nemčina, ruština, taliančina, španielčina… Do všetkých uvedených jazykov v poslednom období sú preložené aj slovenské literárne diela, ale aj do iných jazykov, dokonca aj do neeurópskych. Jedným z najprekladanejších slovenských autorov je Pavel Vilikovský. Ja osobne som preložil do srbčiny jeho sedem kníh a podnet na prekladanie mi nebolo jeho dielo v niektorom svetovom jazyku. Hoci nemožno vylúčiť ani to, že povedzme preklad do angličtiny podnieti aj prekladanie do iných jazykov.“
3. Ako hodnotíte spoluprácu s médiami, ktoré do istej miery môžu ovplyvniť, aby sa prekladané diela dostali do širokého povedomia čitateľov?
M. H.: „Zase budem osobný. Keď vyšiel môj preklad niektorého diela do srbčiny, som sa usiloval orozličné typy spolupráce smédiami, ale vdnešnej dobe oširokom čitateľskom povedomí je ťažko hovoriť, ak nejde utzv. trhák, bestseller, alebo politický typ literatúry. Tak poslednom uvedenom prípade jeden známy srbský spisovateľ propagoval preklad slovenského publicisticko-faktografického diela.“
