ղľáԾ
Dňa 27. februára2007v Klube spisovateľov na Laurinskej ulicivBratislave uviedlo Literárne informačné centrumôsmy zväzok profilovej edície LIC - Pramene kdejinám Slovenska aSlovákov VIII – Nový pohľad na svet.
Edíciu pramenných materiálov predstavil jej editor PhDr. Pavel Dvořák vperspektíve vydania zostávajúcich zväzkov, pričom niektoré znich si pre veľký rozsah materiálov vyžiadajú aj vydania vdvoch, resp. troch častiach. Preto sa ôsmy zväzok javí ako projekt za polovicou rozpätia – a nie pred koncom – štrnásťzväzkového radu.
Ôsmy zväzok zachytáva obdobie, keď sa začína národný uvedomovací proces. Osemnáste storočie je dôležitým novovekým storočím – obdobím osvietenstva. Je to epocha, ktorá vmnohých aspektoch položila základy dnešnej modernej spoločnosti. Vtakejto spoločnosti sa formovala klíma, z ktorej sa vrelatívne krátkom časemohol formovať prvý politický program Slovákov (čo bude obsahom 9. zväzku).
Napokon, ôsmy zväzok má titul Nový pohľad na svet... Dostávame sa do obdobia, zktorého sa nám zachoval bohatý pramenný materiál. Niektoré dokumenty sú súčasťou existujúcich publikácií, notie, ktoré prinášajú Pramene, neboli dosiaľ vslovenčine knižne uverejnené.
Vedúci autorského kolektívu ôsmeho zväzku prameňov prof. PhDr. Peter Kónya, PhD., predstavil titul Nový pohľad na svet vpohľade na spoločensko-politickú situáciu 18. storočia:
„Osemnáste storočie je „krátkym“ storočím vnašich dejinách, začína sa Satmárskym mierom, ktorý ukončil veľkú etapu protihabsburského odboja akončí sa smrťou Jozefa II. vroku 1790. Je to koniec obdobia osvietenského absolutizmu Márie Terézie aJozefa II. Osemnáste storočie si vyslúžilo viacero označení – storočie rozumu či storočie mieru. Zanechalo výrazné stopy vcelom živote Uhorska aSlovenska. Pozícia Slovenska sa výrazne zmenila: zánik kráľovského Uhorska, presun centier hospodárskeho aspoločenského života na juh. Napríklad poklesol význam stoličnej šľachty, ktorá v17. storočí predstavovala významnú politickú silu – dostala sa definitívne do tieňa aristokracie, taktistopoklesol význam slobodných kráľovských miest. Kveľkým zmenám došlo na vidieku, nastala výraznejšia diferenciácia obyvateľstva, posilňovali sa menej majetné zložky obyvateľstva...
18. storočie má pevné miesto vdejinách cirkvi – rekatolizáciu prvej polovice storočia vystriedala tolerancia – jeho základom bolo vydanie Tolerančného patentu Jozefa II. aďalších jozefínskych reforiem, napr. zákona oŽidoch. Veľké zmeny hospodárstva sprevádzané doosídľovaním krajiny podmienili aj zmeny vnárodnostnej aetnickej skladbe obyvateľstva aposilnilislovenskú národnosť. Nie je jednoduché sledovať stopy zmien každodenného života obyvateľstva – no prichádzajú prvé noviny, aj novoty, trebárs fajčenie tabaku, pitie kávy alikérov aich výroba. Každodennosť sa ukazuje aj vodvrátenej strane života – živelné pohromy, povodne, zemetrasenia, avstopách individuálnych pohrom – zločinov.“
Publikácia má osem kapitol podľa tematických celkov - armáda habsburskej monarchie, poľnohospodárstvo, vinohradníctvo alesníctvo, remeslá amanufaktúry, obchod, baníctvo; kráľovské mestá, zemepanské mestečká, poddanské dediny aobyvatelia; postavenie cirkvi vspoločnosti; formovanie moderných národov – národnosti, etniká, multietnicita (Slováci na Dolnej zemi); začiatky slovenských národných snáh – slovenčina ako bohoslužobný jazyk; vzdelanosť ako spoločná vec cirkvi aštátu; každodenný život azásahy štátu doň, modernizácia azačiatky spoločenského života – dobročinnosť, prvé noviny, tajné spoločnosti, začiatky vedeckého života.
Výber pramenných materiálov bol podmienený základným kritériom –dosiaľ neboliuverejnené viných publikáciách: napríklad Maginova Apológia či Tolerančný patent boli už inde publikované, tu ho nahrádza napr. úryvok zfarskej kroniky, ktorý zachytáva uplatňovanie Tolerančného patentu vpraxi. Ďalšou zásadou bolo zachytenie celého územia Slovenska avzhľadom na etnické pohyby je tu mapované aj ostatné územie obývané Slovákmi.
Pokojné osemnáste storočie prinieslo množstvo patentov, reforiem, ktoré sa snažili usporiadať život politický, spoločenský, hospodársky a školský systém. Jedným z výdobytkov reformácie vstrednej Európe bolo používanie národných jazykov ako bohoslužobnej reči, ktoré vystriedali latinčinu. Stým je spojený rozvoj stredoeurópskych spisovných jazykov anárodných literatúr. Situácia však nebola lineárna aani jednoduchá, napríklad aj pre rozdielne konfesijné používanie jazyka. Najskôr sa vydávali spevníky amodlitebné knihy ako predzvesť pokusov ospisovný jazyk Slovákov asním aj prvé učebnice pre slovenských žiakov ľudových škôl...
Len ilustratívne uvedieme dokument zprešovského evanjelického lýcea, kde vroku 1788 môžeme zrozvrhu vyčítať predmetovú výučbu „uvádzanie pozoruhodných verejných udalostí“; ak si usúvzťažníme tieto trendy snástupom vydávania novín, utvára sa nám pred očami vtedajšia spoločnosť vplastickom obraze: Aké mali učitelia možnosti prenášať udalosti spoločenského života do školských lavíc? Vinom dokumente zprešovskej ľudovej školy sa vynára otázka, aké jazyky, okrem nemeckého, ovládajú učitelia asakým výsledkom ich môžu učiť?
Aký bol vývoj školstva na pozadí vydávania učebníc aobraz vzdelanosti Slovákov?
PhDr. Eva Kowalská, DrSc.: „Pre kultúrny anárodný vývoj sú školské reformy kľúčovým aštartovacím medzníkom, ktorý má nesmierne veľa konotácií:
1. Školské reformy sú predelom preto, leboutvorili systém školstva – pred zavedením reformy Ratio educationes (má však svoju predhistóriu) defacto školský systém neexistoval. Boli jednotlivé školy, školy jednotlivých reholéakonfesií, no netvorili systém. To, že sa utvoril systém, bola obrovská zmena, ktorá kumulovala ďalšie výdobytky, aj produkciu učebníc, tvorbu učebných plánov apodobne.
2. Školské reformy priniesli to, že škola prestala byť vnímaná ako súčasť cirkevného organizmu – ako súčasť indoktrinácie vduchu šírenia cirkevnej náuky. Cirkvi prestali mať monopol na vzdelávanie aškoly dostali úlohu vychovávať občanov štátu. To sa doteraz veľmi nezdôrazňovalo (ja sato snažím vo svojich doterajších publikáciách podčiarkovať) – vo verejnosti sa ešte nezafixovalo, že od týchto reforiem sa začína vytvárať pojem občana. (Isto, nebol to občan vdnešnom slova zmysle, vprameňoch vychádza „stats untertanen“ – vdoslovnom preklade „poddaný štátu“, no vdobovom význame išlo naozaj ovýchovu občana). To sa odráža ajvtom, že školy mali začať vychovávať všetkých – dievčatá, chlapcov, príslušníkov nižších vrstiev, žiadne elitárstvo, bolo tam nastavenie podľa jednotlivých sociálnych vrstiev, pričom znižších ľudových škôl nebol zamedzený prístup na vyššie školy, pravdaže, ak išlo ovýnimočne nadaných žiakov. Tento systém (rozumieme pod ním aj previazanosť jednotlivých škôl) priniesol aj zavedenie správy, dohliadania akontroly. Zároveň to znamená, že systém ponúkol východiská, zktorých sa žiaci mohli pripravovať – štátom definované učebnice, spektrum výučby bolo stanovené.
Školské reformy určili, že žiaci na najnižších stupňoch sa majú vzdelávať vo svojej materinskej reči. Aštát im na to ponúkol učebnice. Toto je kľúčový moment, lebo štátom iniciované reformy odštartovali jazykové snahy, ktoré tu boli akoby pod povrchom, ale nemali dôvod presadiť sa na úrovni vydávania učebníc aliteratúry až do takej miery, aby boli šírené po celom území. Každá konfesia mala svoj typ jazyka, noto, že prichádza štátna iniciatíva, ktorá má zaviesť učebnice vjednej reči pre všetkých žiakov na celom Slovensku, je nesmierne dôležitý, inovatívny krok, ktorý viedol kunifikácii jazyka. Školy, ktoré predtým používali rôzne typy učebníc, písané či prekladané jednotlivými profesormi, učiteľmi aautormi – veď typ jazyka nebol dovtedy kodifikovaný. Keď si zoberieme Bernolákovu gramatiku, ortografiu, všetky tieto texty sú uvedené in usum scholarum nationalum. Bernolák naštartoval svoje aktivity ainiciatívy pod vplyvom týchto reforiem. Bolo treba dať jeden typ jazyka minimálne pre katolícke školy, ktoré sa vlastnezoštátnili. Jekomplikované, ak sa tieto veci nedávajú do kontextu (mám doklady otom, publikované viných štúdiách) – typ jazyka bol silno konotovaný konfesiou.
Toto je situácia, kde sa začína odohrávať národný vývoj – počiatky jeho vývoja sú poznačené konfesionálnymi rozdielmi, ktoré boli do istej miery kľúčové.
Pokiaľ ide ootázky školstva,dôležitý moment je poukázať na pohyby – slovenčina sa vtom časeani nemala ako inakprejavovať na vyššej úrovni (v diskurze vzdelancov prevláda latinčina – byť vzdelancom apoužívať latinčinu bola otázka statusu). Do publikácie sme preto zaradili napríklad list vzdelanca, evanjelického farára, ktorý píše svojmu priateľovi adoslova sa mu ospravedlňuje, že nepíše v latinčine – lebo jeho úlohou je kultivovať ten jazyk, ktorý používa. Sú to ešte závažnejšie prejavy na úrovni bežného kontaktu medzi vzdelancami ako poukazovať len na špecifické prejavy národného povedomia, ktoré sme aj ztoho hľadiska nezaradili do publikácie (Sklenár, Papánek, Timon - ichprejavy už boli publikované). Poukázať na zmeny situácie cez učebnice, vzdelancov je veľmi dôležité. Je to komplikovaný proces, lebo školská reforma mala veľmi závažné konotácie.
Som rada, že celé Ratio educationis bolo už vydané, no treba vidieť aj realitu, kam Ratio posunulo školstvo acelý kultúrny vývoj – cezeňsa naštartovali národnoobrodenecké snahy, utváranie konceptu národa apodmienok preto, aby nadobudol moderné črty, aby sa utvorila báza aj program.“
Srozvojom ľudových škôl, meštiackych škôl, lýceí a povinná školská dochádzka otvára cestu ďalšieho rozvoja – napríklad odborného školstva, univerzitného vzdelávania avzdelanosti spresahom na začiatky vedeckého života, prírodných vied, baníctva...
PhDr. Miroslav Kamenický, CSc. , sa venuje histórii baníctva, ktoré v18. storočí prežívalo svoj zlatý vek. Aký bol obraz rozvoja vedy vodraze banských technológií?
„Osemnáste storočie bolo obdobím jedného zvrcholov slovenského baníctva, keď bolo vpovedomí celej Európy, anielen výnosmi zlata, striebra avýrobou, ale aj kultúrnymi vplyvmi – predovšetkým založením baníckeho školstva ako celkom nového typu školy. Vpublikácii uvádzame zápisnicu zo zvláštneho rokovania dvorskej komory vo Viedni vroku 1762, kde sa rozhodlo, že vBanskej Štiavnici bude založená vysoká banícka škola, neskoršia Banícka akadémia (toto pomenovanie dostala až vroku 1770). Bol to začiatok trendu – vbaníckych strediskách vEurópe sa zakladali vysoké banícke školy. Bol to zároveň počiatok vysokého technického vzdelávania, lebo dovtedy bolo technické vzdelávanie založené na remeselnej úrovni. Vtom čase existovali univerzity, kde sa ako vzdelávací jazyk používala latinčina, avšak na banskej akadémii bol vzdelávací jazyk nemčina aznamenalo to prienik národných jazykov do vysokoškolského vzdelávania. Je pozoruhodné skúmať dejiny baníctva v18. storočí azamerať sa nielen na to, včom ovplyvnilo vývoj Slovenska, ale aj vývoj dejín Európy.“
Foto: Petra Fülöpová
