ղľáԾ
Kanaďan Peter Petro aŠpaniel Alejandro Hermida preložili Pišťaneka, Matkina či Rúfusa
„Európa sa nás nebude pýtať, kto sme. Musíme jej to ukázať sami.“ Aj takéto slová zazneli vúvode kMedzinárodnému prekladateľskému semináru, ktorý sa začína vsobotu abude trvať do 1. marca vBudmericiach. Organizátorom tohto podujatia je Literárne informačné centrum, ktoré vtomto období práve rozbieha svoju činnosť. Či už ide ospomínaný prekladateľský seminár, alebo Poradu prekladateľských centier, či niekoľko knižných festivalov – vLondýne, Paríži, Varšave, Prahe.
Seminár je jedinečnou príležitosťou na stretnutie sprekladateľmi, možnosťou porozprávať sa avymeniť si skúsenosti adáva celkový pohľad na to, ako sa vlastne preklad realizuje. Veď ich tam bude vyše dvadsať.
Peter Petro, pôvodom Bratislavčan, žijúci teraz vKanade, prekladal do angličtiny Petra Pišťanenka aMaxima E. Matkina. Vraví, že problémom nie je len preloženie reálií, ktoré vmnohých prípadoch nie sú zrozumiteľné pre cudzinca, atak nevie odčítať to „medzi riadkami“, ale ťažkosti sú aj pri hľadaní dobrého vydavateľa sdobrou distribúciou. „Niekedy treba použiť celkom iný jazykový kód,“ dodáva sťažkým výdychom aradí, že preklad je síce dobrodružstvo, ale nikomu ho neodporúča len ako zábavu.
Ďalším účastníkom seminára je Alejandro Hremida. Pôsobí ako pedagóg na univerzite vMadride ado španielčiny preložil Milana Rúfusa ajeho zbierku Zvony. Ako sa vyjadril, spoéziou je to oniečo ťažšie, pretože predsa len je to menšinový žáner. Slovensko je preňho veľkou láskou aprekladu venoval veľmi veľa. Rúfus tak vyšiel vjeho krajine dvojjazyčne avdobrom vydavateľstve.
Popri Literárnom informačnom centre pracuje od roku 1996 aj dotačný systém Komisie . Od svojho vzniku do konca roku 2003 udelila podporu celkove 159 knižným, resp. časopiseckým projektom, zktorých bolo 124 zrealizovaných. Vďaka komisii boli preložené diela slovenských autorov do 22 svetových jazykov (vrátane angličtiny, francúzštiny, maďarčiny, nemčiny, nórčiny, ruštiny ainých).
Hermida na záver dodáva: „Viete, preklad je vec, pri ktorej som zistil, že svetoví autori nie sú poväčšine tí, ktorí píšu pre celý svet. Často sú to aj drobní autori, ktorí výstižne opíšu to prostredie, zktorého pochádzajú.“
Robím reklamu slovenskej literatúre
SPETROM PETROM
Nemusí byť prekladateľ tak trochu aj sám autor, aby vedel dielo dobre podať vcudzom jazyku?
- Určite sú prekladatelia, ktorí nič nepíšu. No ja som nestretol ešte nikoho, kto by niečo nepísal – listy, básne, poviedky. Vmojom prípade je to tak, že som sa pokúšal ovšetky formy písania. Vpreklade je to podľa mňa aj akýsi pocit zodpovednosti. Predsa len robím akoby reklamu slovenskej literatúre. Atak sa snažím prekladať veci, ktoré sa mi páčia.
Takže vprípade Pišťaneka aMatkina, ktorých preklad robíte, máte knim aj svoj osobitný vzťah?
- To je spojené stým, že osobne poznám týchto autorov. Pišťanek – to bola pre mňa výzva, predsa len to nie je najľahšie preložiť. Vprípade Matkina to zasa bola otázka, či niečo, čo je populárne unás, bude mať úspech aj inde.
Máte autorov, ktorých do budúcnosti plánujete preložiť?
- Áno, napríklad Ruda Slobodu. Začal som pracovať na jeho diele Rozum.
Radoslav Tomáš
(Národná obroda 27.2.2004, č. 48, roč. XV., príl. štýl, s. XIII)
