��������

Keď príde Juraj Červenák do Martinusu na Obchodnej v Bratislave, vždy je tam plno – tentoraz sa ale autor i s moderátorom Rudim Rusom začudovali, keď nevideli žiadnych „metalistov“, ktorí tradične k publiku nášho najznámejšieho fantasy autora patria (ale vraj tam boli, iba v prestrojení za „bezpríznakových“).

Červenákova novinka Vlk a dýka spadá do série príbehov o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi, konkrétne táto knižka je však písaná bez Steina z pohľadu Barbariča, o ktorom autor už dlhšie uvažuje, či ide o zliterárnenie jeho samotného (čo dokonca môže zájsť tak ďaleko, že Barbarič v budúcnosti už nebude taký sukničkár, ako doteraz, keďže jeho autor je spokojný vo svojom usporiadanom živote).

Svojím spôsobom sa celá séria vracia k svojmu východisku – príbeh tohto dielu sa odohráva v okolí Banskej Štiavnice. Podľa slov autora ide o komornú detektívku (s motívmi historických jedál, pri ktorých Červenák čerpá z kníh Tünde Lengyelovej) tak trochu à la Hercule Poirot, na pozadí príbehu sa odohráva turecká invázia z roku 1599.

Okrem tradičnej otázky na jedlo sa spomínala aj ďalšia obligátna záležitosť – soundtrack, ktorý sa autorovi spája s aktuálne písanou knihou. Červenák musel nad otázkou chvíľu porozmýšľať, potom povedal, že s Vlkom a dýkou sa mu zladil hudobný žáner symfonického metalu – dodal, že to bude asi kvôli legende o Sitnianskych rytieroch. Najnovší Červenákov počin krstila na MDD Monika s vlkom na tričku zárezom dýkou – našťastie nie do autora, ale do knihy (a ani tej napokon nebolo ublížené, pretože išlo o zárez neinvazívny).

Matúš Mikšík