ղľáԾ
Karlos Kolbas predstavil svoju debotovú zbierku poviedok na podujatí Artdebut.
3. augusta sa konalo podujatie Artdebut- Kolbas, Madro, Blanch, na ktorom sa mali predstaviť tituly Všetko alebo znič a äٲԱ. Zo zdravotných dôvodov sa autorka äýň Dominika Madro nemohla zúčastniť, preto sa s moderátorom Viliamom Nádaskayom zhováral iba Karlos Kolbas. Autor bol niekoľkokrát ocenený v súťaži Poviedka a v iných literárnych súťažiach. Na podujatí predstavoval debutovú zbierku, ktorú vydalKoloman Kertész Bagala. Ukážky z Kolbasovej tvorby, konkrétne poviedku Fall street, čítal herec Pavol Šimun. Predstavenie knihy bolo spojené s koncertom hudobníčkyBlanch.
V anotácii titulu sa na "Krčma je v jednej budove s miestnym kulturákom, a tak všetci - dedinčania, poctiví murári, ale aj paštekari a ignoranti, všetci jednou nohou v kriminále - už poznajú tajomstvá všetkých. Drsné príbehy Karlosa Kolbasa o živote mnohokrát za hranicou mestskej skúsenosti sú nevhodné pre detských čitateľov. Autor po úspechoch v literárnych súťažiach debutuje zbierkou poviedok o reálnom Slovensku." Ilustráciu na obálke vytvoril umelec Stef Em.
"Mám v sebe vnútorný pocit niečo povedať. Dostať von to najlepšie, čo vo mne je. Bez ohľadu na to, kto som a čím si prechádzam, aký život žijem, pretože je rozdiel medzi tým, čo žiješ, a čo prežívaš. Nechcem prežiť život len tak. Nesnažím sa zapadať do škatuliek a robiť veci tak alebo tak, aby som oslovil nejakú konkrétnu časť publika. Snažím sa písať najlepšie, ako viem a keď to vypáli, tak som rád. Napriek tomu, že nie som z literárneho prostredia."– hovoril úprimný autor. Na opakovanú otázku Nádaskaya, prečo píše, potom už len so smiechom odpovedal:"Mne je jasné, o čo sa snažíš, ale zo mňa to nedostaneš."
Viliam Nádaskay na knihe Všetko alebo znič pracoval ako redaktor a o Kolbasovom štýle sa vyjadril:"Nechcem kopať do slovenskejliteratúry, ale to, čo mňa zaujíma a často mi to chýba, je niečo, čoby som alibisticky nazval ako niečo prirodzené. Nechcel by somzachádzať pod proces vzniku tejto knihy, ale keď si spomeniem, ako sme s tou knihou spoločne pracovali, nazval by som to vyslovene takto: ty si dodal surový materiál, ktorý bolo trebaokresať, aby bol pekný.Ja sina tvojich textoch vážim rozporuplnosť tvojich postáv, rozpor bezcitnosti a citovosti, niečoho veľmi surového a prirodzeného, ale zároveňvysokého, ušľachtilého citu."
Karlos Kolbas sa počas rozhovoru priznal k tomu, že na strednej škole prepadol z literatúry, a napriek všetkým hendikepom vydáva knihu. Hovoril aj o inšpirácii, o tom, odkiaľ čerpá námety na svoje poviedky: "Sú z bežného života, snažím sa písať reálne príbehy. Kedysi som písal veci, ktoré som zažil, ale to mi nešlo. Výsledok nebol taký, aký som predpokladal. Tak som uvažoval, že či je môj život taký nezaujímavý alebo čo. Ale keďsom si vymýšľal od piky, tiež to nebolo ono. Potrebujem spájať niečo, čo som prežil, s tým, čo si vyfabulujem. Vtedy je to ono, vtedy dosahujem najlepšie výsledky, mne osobne sa to tak najviac páči. Potom sa dostane poviedka k niekomu ďalšiemu aaj polovica textu zmizne. Ja som bol zvyknutý písať košato a všetko opisovať. Noa potom dostaneš feedback, že toto musíš presekať a skrátiť a nechať to podstatné. Bolo mi to ľúto,lebo som sa nad tými súvetiami vytrápil. Aniekto ti len tak povie, že tu si škrtni pol textu. Ako keby tiodťal ruku. No a vkonečnom dôsledku prejde mesiac– dva a vidím, že to vysekanie malo zmysel. Len tým sa učíš a posúvaš. Hlavne keď prídeš zneliterárneho prostredia, a na niekom, kto čítal knihu, si sa ešte pred desiatimi rokmi smial, a terazvydávaš knihu u vydavateľa, ktorý je známy tým, že je najprísnejší zo všetkých. Vtedy sa zamyslíš, že asi si na dobrej ceste."
