ղľáԾ
V najnovšom číslenájdete text Veroniky Šikulovej o zachránenej knihe Jána Ondruša i dva pohľady na knihu Ivany Gibovej Eklektik Bastard.
Milé čitateľky, milí čitatelia!
Vuplynulých dňoch nás navždy opustili osobnosti literárneho akultúrneho života Ján Pauliny, Peter Čačko, Juraj Šebo. Česť ich pamiatke. Venujme im svoju tichú spomienku...
Dá sa zaobísť bez toho, aby sme komentovali, aké zložité časy žijeme: všetky médiá sú preplnené touto „agendou“. Navyše, v chaose verejného diskurzu sa málokto dokáže orientovať bez ujmy na vlastnej duševnej rovnováhe. Knižná revue však aj vo svojom februárovom čísle prináša prúd myslenia, ktorý má ambíciu zachovať si chladnú hlavu. Chladná hlava ahorúce srdce sú kľúčom aj k tým dverám, za ktorými sa skrývajú pokladydobrej literatúry. Stačí „tak málo“ asú naše – povedané majetnícky. Večná otázka: je majetok, aj ten duševný, presne to, očo tu ide?
Veronika Šikulová nadšene komentuje knihu Jána Ondruša Kreslím koňo koňaté, ktorú zachránil Erik Markovič: „Zabudli sme čítať deťom básne, vyplazovať jazyk na leva, strčprstskrzkrk si lámať jazýčky... ako vitamíny ich treba podávať veľkou lyžicou, priniesť deťom do škôl aj pod periny, nech si malí lámu hlavy aj jazyky, hádzať im takéto básnické polená pod nohy... Týmto básničkám netreba rozumieť, treba ich len čítať atešiť sa, že sme a že vieme rozprávať a čítať...“
Adospelí, ktorí boli tiež deťmi, iste rozumejú, prečo je to všetko také dôležité. Aj pri čítaní novej prózy Ivany Gibovej, literárnej reportáže Jany Beňovej, poézii Roberta Pospiša, Martina Gerboca avšetkých ďalších kníh.
Na titulnej strane Knižnej revue prinášame dielo výtvarníka Viktora Hulíka, slovenského zástupcu svetovej „obce“ geometristov. Čistý, variabilný kruh zaobľuje hrany anabíja myseľ vlastnou dynamikou.
Nerušené čítanie.
Obálka: Viktor Hulík: Kruhový posúvač 4 (2018, variabil, MDF, akryl, priemer 40 cm) ©
