ղľáԾ
Anna Grusková ide po stopách Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej. Je veľmi otvorená, vkniheTichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej ohromujú pasáže, kde sa bez zábran odkrývajú negatíva zminulosti isúčasnosti, oktorých sa nehovorí alebo sa skresľujú.
„Prijímam vaše pozvanie, pani doktorka, nevadí, že ste ho napísali pred viac než osemdesiatimi rokmi acelkom inej žene. Hľadám presne to, čo ponúkate. Bezpečné, inšpiratívne útočisko na zotavenie sa zo sveta, ktorý má príliš ďaleko knašim ideálom.“
Kniha Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej zaujme od úplného začiatku. Autorka sa sjej protagonistkou časovo minula, ale Anna Grusková fabuluje avykresľuje, ako Alžbeta Göllnerová žila, kde pôsobila. Čas sa vknihe zlieva jeden do druhého. Grusková si dokázala predstaviť dialógy, ktoré Alžbeta viedla napríklad smanželom Edmundom Gwerkom – významným slovenským modernistickým maliarom, ktoré často uviedla priamym výrazom „Predstavujem si“. Pravdaže, naštudovala množstvo archívnych materiálov, vychádzala zrozprávania pamätníkov, zkorešpondencie Alžbety aEdmunda, čerpala aj zkroniky Banskej Štiavnice, kde Alžbeta od roku 1938 pôsobila na gymnáziu, atak vytvorila podrobnú biografiu Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej. Využila vnej aj svoje nadanie fabulácie aAlžbetin životný príbeh má charakter románu, resp. umeleckej prózy. No život Alžbety aEdmunda vsadila aj do historického ageografického kontextu, takže je to kniha plná informácií, a preto onej možno hovoriť aj ako oumeleckej eseji osobitne vo výstavbe akompozícii textov. Platí to najmä oAlžbetiných názoroch aich konfrontácii so súčasnosťou. Kniha má aj reportážne časti, vnich pribúdajú postavy, sktorými sa Grusková rozpráva a počúva ich spomienky na rodinu Gwerkovcov. Text má úžasnú plastickosť, príjemca si aj po uplynutí historického času príbehu vie predstaviť prostredie, postavy, zostáva mu posolstvoa ajsám si vytvára odkaz, ktorý je vknihe nepriamo prítomný. Hlavnú postavu si musí obľúbiť alebo hoci len zapamätať. Grusková najmä vdruhej časti knihy vytvára kontext Alžbetinho života stým, čo robila, čo vyznávala asúčasne predstavuje analógiu nedávnej minulosti so súčasnosťou vo vážnych, dôležitých smeroch.
Nový pohľad na vedu a ženu
Alžbeta sa od začiatku vzťahu sGwerkom, ale už iv období vysokoškolského štúdia na Karlovej univerzite a počas pôsobenia vBratislave ivBanskej Štiavnici, prejavuje ako múdra, jednoznačná, neústupčivá vnázoroch. „Aby presvedčila osvojich kvalitách, musela vyvinúť nepomerne väčšie úsilie než jej mužskí kolegovia.“ Svedčí otom situácia okolo jej habilitačnej práce. Alžbeta razila nový pohľad na vedu aženu vnej. „Trochu si viem predstaviť, ako sa Alžbeta Göllnerová cítila, keď jej habilitačnú prácu, ktorú napísala sveľkou starostlivosťou, námahou isebazaprením, odmietli sneodôvodnenou asvojvoľnou kritikou. Niečo podobné sa mi totiž prihodilo šesť rokov po páde železnej opony.“ Grusková uvádza aj niekoľko súčasných pohľadov na názory Alžbety, vkladá do textu porovnania nespravodlivosti ako analógiu snašou nedávnou minulosťou (prípady zčias mečiarizmu, vražda novinára atď.), ale aj niektoré pozitíva, keď „Slovensko sa po voľbách ocitlo vrukách ženy, ktorá chce ľudí spájať. Alžbeta Gwerková-Göllnerová by sa tešila.“ Grusková je veľmi otvorená, vknihe ohromujú pasáže, kde sa bez zábran odkrývajú negatíva zminulosti isúčasnosti, oktorých sa nehovorí alebo sa skresľujú.
Anna Grusková ide po stopách Alžbety. Včase nedávnej pandémie sa dostala až kvile Gwerkovcov vBanskej Štiavnici. Rozvíja jednu zo základných línií knihy – vzťah muža aženy, vedeckej aumeleckej činnosti, dva rôzne póly v živote človeka vedca (Alžbeta) sjeho bežnými asamozrejmými potrebami ana druhej strane jeho vzťah kumelcovi (Edmund) vťažkých, náročných spoločenských pomeroch. Manželia spolu filozofujú, často sú voponentúre nielen pre „boj“ vedy aumenia. Gwerk totiž namaľoval obrazy Tisa aHitlera. Pritom nebol príslušníkom nijakej strany ani moci. Demokratka Alžbeta bola pobúrená, Edmund mlčal.
Kompozične je kniha pomerne náročná (najmä prelínaním minulosti asúčasnosti), ťažké témy sú prerývané jemne lyrickými pasážami, vtextoch sú reálie súčasné iminulé, všetko je usporiadané do podoby takmer románu, vktorom možno nájsť troch protagonistov (Alžbeta, Edmund aautorka Grusková). Niekoľko kapitol venuje Anna Grusková svojim komentárom kAlžbetinej knihe, zktorej vyberá množstvo citácií. Vniektorých častiach priam ťažko odlíšiť, či ide onázory Gruskovej alebo Göllnerovej, lebo až do takej miery sa vosvojich názoroch stotožňujú. „Napísala to Alžbeta Gwerková vo februári 1939 alebo ja teraz?“ Ide oknihu Žena novej doby, ktorá vyšla vroku 1938. Ato je ďalšia, vari najdôležitejšia línia knihy Gruskovej. Druhé vydanie Ženy novej doby musela Alžbeta vdôsledku nového režimu prerábať, najmä úvod apodtitul knihy. Pôvodný – Kniha pre výchovu demokratickej ženy – zmenila snevôľou na – Kniha pre národnú výchovu ženy amusela vynechať napríklad aj meno T. G. Masaryk. Alžbeta Gwerková bola totiž „zástankyňa Československej republiky, demokratka, účastníčka Povstania, skrátka, uznávala iné hodnoty než vtedajšia väčšinová spoločnosť“. Príťažlivé sú Gruskovej stotožnenia sa sAlžbetou práve pri výpovediach, ktoré hlásala pred takmer sto rokmi, lebo princípy demokracie unás ešte stále poriadne nefungujú. Alžbetine názory, ktoré vznikali včase prvej republiky, by mali platiť vsúčasnosti, no mnohí demokracii nerozumejú, nežijú podľa jej princípov, iba onej hovoria. „Ústava samotná demokraciu nerobí, záleží na občanoch, aby ju čo najdokonalejšie anajdôslednejšie uviedli doživota, tvrdila demokratka Alžbeta aopakujeme to dodnes.“
Ľudská zloba sa nekončí vojnou
Azda najväčšie dejové napätie vosude Alžbety vzniká po vytvorení tzv. slovenského štátu. Grusková odkrýva nepresnosti až omyly aklamstvá vsúvislosti sprenasledovaním, väznením ausmrcovaním ľudí, najmä rôznych menšín, počas 2. svetovej vojny ipo nej. Kapitolka Na ÚŠB je tragickým obrazom toho, ako generácia, ktorá historické hrôzy neprežila, one nemá záujem a vníma ich ľahkovážne. Ľudská zloba sa nekončí vojnou, ba nekončí sa vari nikdy. Po 2. svetovej vojne sa koná súdny proces otom, kto udal Alžbetu Gwerkovú. Žalobcom, ktorý hľadá svoju ženu, je Edmund Gwerk. Anna Grusková analýzou Alžbetinej knihy Žena novej doby fakticky naznačila, že prítomnosť má korene vminulosti, že minulosť je poučením pre prítomnosť ibudúcnosť, ale – ato je vknihe dôležité – Alžbeta speje svojským spôsobom krozvinutiu demokracie azrovnoprávnenia sociálnych skupín, osobitne mužov ažien. „Novátorstvo koncepcie knihy, ktorá je akousi učebnicou, spočíva vprepojení súkromnej averejnej sféry ženského života.“
Zaujímavé sú Gruskovej úvahy pri návšteve Banskej Štiavnice, pretože sa stretáva spamätníkmi udalostí, ktoré vknihe stvárnila (príjemné sú spomienky na Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú od jej bývalých žiakov) apridáva svoje reflexie aasociácie, ktoré ztýchto udalostí vyplývajú pre človeka, národy, ľudstvo. Ide onenásilné memento. Alžbeta Gwerková-Göllnerová sa „narodila vroku 1905, zomrela vmasovom hrobe vKremničke vroku 1944, lebo vraj bola Židovka. Venovala sa vedeckej práci. Bola manželkou významného slovenského modernistického maliara Edmunda Gwerka ažila sním vBanskej Štiavnici. Tam sa zúčastnila Slovenského národného povstania. Ulica nesie jej meno, lebo na jej konci stojí vilka, vktorej smanželom bývala.“
Kniha Anny Gruskovej je po každej stránke zaujímavá a poučná, formou textov a ich kompozíciou novátorská avýtvarne príťažlivá. Také vzácne stotožnenie sa autorky knihy spostavou (v tomto prípade reálnou) je osobité a obdivuhodné.
Gabriela Rakúsová (1943)
Literárna kritička, recenzie publikuje vprintových médiách. Je autorkou rozhlasových literárnych kompozícií ospisovateľoch aich dielach, niekoľkých dramatizovaných próz. Knižne vydala súbory textov Z literárnych reflexií (F.R. & G, 2015), Fiktívne rozhovory (LIC, 2018), Medzi realitou ajej znakom / interpretačné úvahy oknihách aMedzi autorom ačitateľom (Modrý Peter, 2018 a2021).
Anna Grusková: Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej
Banská Bystrica: Literárna bašta, 2022
Foto: Anna Grusková v Banskej Štiavnici
Zdroj: archív A. Gruskovej, Literárna bašta
