ղľáԾ
Rímskokatolícky kňaz, salezián, bojovník proti neslobode, odporca komunistického režimu azakladateľ centra Resota Anton Srholec zomrel 7. januára 2016.
Narodil sa 12. júna 1929 vSkalici, kde študoval na gymnáziu. Vroku 1946 sa pridal ksaleziánom. Keďže mu komunisti neumožnili študovať teológiu, vroku 1951 sa rozhodol pre útek. Chytili ho aodsúdili na dvanásť rokov, vo väzení nakoniec strávil desať. Prevažnú časť vuránových baniach vJáchymove.
Po páde komunizmu vnovembri 1989 patril Anton Srholec ktým väzňom svedomia, ktorí ako prví vydali svedectvo odesaťročiach neslobody vknihe Svetlo zhlbín jáchymovských lágrov. Vyšla vroku 1991 ovjej úvode ojáchymovských koncentrákoch napísal, že „ to sú predovšetkým koridory zostnatých drôtov, hromady kamenia, brázdy, ktoré vblate vyryjú nákladné autá, strážne veže. Nikde nevidno dedinu. Vtýchto horách líšky dávajú dobrú noc amy tu máme obetovať svoju mladosť, možno isvoje životy za urán, ktorý nateraz slúži iba na ničenie ľudí“. Ado tohto „rádioaktívneho prostredia“ prišiel vo väzenskom autobuse asputami na rukách začiatkom novembra 1953 aj Rudolf Dobiáš, odsúdený za velezradu na 18 rokov väzenia. SAntonom Srholcom sa stretol orok v tábore Vojna. Vknihe našich spoločných rozhovorov Vyniesť na svetlo dňa príbehy dlhej noci oSrholcovi povedal:
„Anton bol obdivuhodne vyrovnaný človek, už svojím fyzickým zjavom pôsobil na spoluväzňov upokojujúco, každý podvedome cítil, že utohto mladého aláskavého muža nájde fyzickú aj duchovnú oporu. Pomáhal mu vtom aj jeho sonórny hlas. Jeho saleziánska výchova, hoci trvala krátko, ho predurčila na to, aby sa vedel priblížiť väzňom rôzneho veku asociálneho pôvodu, nielen veriacim, ale aj ateistom, ba ivrahom ahádam aj väzňom inej sexuálnej orientácie. To bola jeho prvá veľká pastorácia, vktorej Anton Srholec pokračuje inou formou doteraz.“ Adoteraz, teda do posledných chvíľ Srholcovej pozemskej púte, rôznymi formami pokračovalo aj priateľstvo bývalých „jáchymovských chlapcov“ adlhoročných politických väzňov Antona Srholca aRudolfa Dobiáša. Napísal otom: „Puto, ktoré vzniká medzi spoluväzňami, je oceľové lano, ktoré nehrdzavie. Také puto ma spája aj sAntonom Srholcom.“ Obaja patrili kzakladateľom Konfederácie politických väzňov Slovenska vroku 1990. Srholec potom dlhé roky stál na jej čele aDobiáš redigoval iautorsky napĺňal časopis konfederácie Naše svedectvo. Venoval priateľovi Antoniovi aj viac svojich básní. Keď mu Trnavská univerzita vroku 1999 udelila čestný doktorát sociálnych vied, pozdravil Antona Srholca touto básňou.
Buď pozdravený, milý Anton,
ty číry rubín skalický.
Bol si nám viac než kamarátom,
bol si nám bratom fakticky.
Život Ťa kresal tupým dlátom,
ty si to znášal stoicky.
Na tomto svete hrboľatom
netreba splácať pôžičky.
SAntonom Srholcom som sa zoznámil vroku 1991, keď som bol šéfredaktorom Slovenského denníka ídz Slovenská nedeľa sme na Vianoce publikovali jeho príhovor nazvaný Až ten posledný človek je mierou našej lásky. Už vňom vyslovil túto apelatívnu myšlienku: „Ani jeden náš občan by nemal byť bezdomovcom, ako sa to na večnú hanbu stalo dávno vmalom mestečku Betlehem.“ Krátko na to Anton Srholec založil vPodunajských Biskupiciach občianske združenie Resoty aodvtedy sa tu až do nedávneho času obetavo staral obezdomovcov. Odvtedy som sa stýmto výnimočným človekom sporadicky stretával na rôznych spomienkových podujatiach k17. novembru 1989, naposledy vjanuári 2015, keď prijal pozvanie do Literárneho informačného centra vBratislave, aby sa zúčastnil na prezentácii spomenutej knihy rozhovorov Vyniesť na svetlo dňa príbehy dlhej noci. Uskutočnila sa bez Rudolfa Dobiáša, ktorý bol vtom čase vnemocnici, atak ho Anton aspoň telefonicky vrelo pozdravil. Počas prezentácie vznikla aj nahrávka rozhlasovej redaktorky Rádia Devín Ivice Ruttkayovej, vktorej Anton Srholec vrelými slovami hovoril opriateľstve sRudolfom Dobiášom aocenil jeho umelecký prínos pre poznanie osudov ľudí, ktorých totalitný režim označil za triednych nepriateľov aosudovo tak poznačil ich životy. Aj ztej nahrávky, zjeho „sonórneho hlasu“ zaznieva jeho ľudská žičlivosť a múdrosť ušľachtilého človeka, výnimočnej slovenskej osobnosti. Tento hlas by vnašom vedomí, vnašich dejinách nemal nikdy zmĺknuť.
Česť Tvojej pamiatke, Antonio!
Anton Baláž
Rozlúčka s Antonom Srholcom sa bude konať vutorok 12. januára od 9.30 vo farskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie, Bratislavčanom známom ako Blumentál. Po svätej omši budú jeho telesné pozostatky prevezené do jeho rodnej Skalice, kde sa posledná rozlúčka sním uskutoční o13.30 vKostole sv. Michala.
