Za Viliamom Turčánym

Vtýchto dňoch nás vo veku 93 rokov opustil Viliam Turčány. Vposledných rokoch žil vdomove seniorov vŠelpiciach adlhé mesiace sme sa nevideli. Milosrdný závoj zabúdania jemne pritlmil dopad vonkajších podnetov na jeho vedomie, akeď sme ho dostali ktelefónu, potešil sa našim hlasom, počas rozhovoru žartoval, no menami nás už nenazval.

Vo chvíľach, keď je čas na bilancovanie apresné pomenovanie všetkého, čo urobil aprečo bol jedinečný, vynárajú sa pred nami neukončené rozhovory, otázky, ktoré sme nestihli položiť, či otázky, ktoré si opakovane kládol on. Aodpovede, ktoré sme dostávali priamo od neho alebo zjeho textov.

„Básnik – to pre mňa znamená nebyť doma, ale všetko stretávané meniť na domov, objímať stále väčší svet, ako to robia ramená riek, azdomácňovať ho.“ Uvedený citát sa týka básnickej tvorby, no mohol by slúžiť ako úvod kveľkolepému aambicióznemu prekladateľskému projektu. Nebol síce formulovaný, ale naplnený áno. Keď sa sViliamom Turčánym budeme vpiatok 14. mája vSuchej nad Parnou lúčiť, budeme vtej najlepšej spoločnosti. Cez plece nám budú nazerať velikáni apre svojho prekladateľa tí najbližší. Oživené hlasy zo skupinky básnikov sladkého nového štýlu by mohli rušiť obrad, nikomu to však neprekáža. Dante v zamyslení úctivo postáva obďaleč, Petrarca vykročil knemu, no zarazil sa. Auž ho zaclonií Boccaccio, aďalší. Špeciálne miesto patrí Jánovi Hollému. Všetkých ani nepoznáme. Prišli sa rozlúčiť so seberovným trojjediným majstrom, svojím prekladateľom, básnikom, literárnym vedcom. šٰ tri línie svojej tvorby, ktorá bola jeho životom, rozvíjal paralelne, hľadal anachádzal prieniky, čo mu umožňovalo vidieť ďalej ahlbšie avidené premietať do svojej tvorby ...

Aj most som ja

...

budem, kde budem (ale iste rád)

za novou loďou náruč vystierať

ismútiť za láskou, nie ale umierať,

len ruky pnúť.

Pnúť, aby prúd

dní, ľudí, diaľok, čias smel zbrehu kbrehu prúdiť.

Tak ruky rozpnuté, vždy znovu cezo mňa

sa valia kraje, ktorými som prešiel,

akoby mostom zmohutných dvoch vesiel,

ktoré keď sa mi vo dve rozlomia,

vždy, vždy mi ujde loď! Bo most – aj most som ja!