ղľáԾ
|
Anton Baláž, vedúci Literárneho oddelenia LIC a zodpovedný redaktoruviedol okolnosti vydania Dejín slovenskej literatúry III. (Sediaci zľava: Jaroslav Šrank, Viliam Marčok a Michal Babiak.) |
|
Hlavný autor Viliam Marčok v strede, Jaroslav Šrank vľavo, Anton Baláž vpravo. |
|
Tlačová beseda v pozornosti médií. |
|
Symbolické gesto tvorivého kolektívu - zľava autori Jaroslav Šrank, Viliam Marčok, Anton Baláž (redaktor publikácie), Michal Babiak, Ondrej Herec (neprítomní spoluautori: Jozef Hvišč, Zuzana Stanislavová). |
Tretí zväzok Dejín slovenskej literatúry – Cesty slovenskej literatúry druhou polovicou XX. storočia od Viliama Marčoka skolektívom spoluautorov (M. Babiak, O. Herec, J. Hvišč, Z. Stanislavová, J. Šrank) sme uviedli vKlube spisovateľov dňa 8. marca 2005.
Literárny vedec avysokoškolský profesor Viliam Marčok vširokom úvode osvetlil vznik diela zosobného iodborného pohľadu. Poukázal na mnohé aspekty a peripetie vprístupe kspracovaniu rozsiahlej amnohovrstvovej látky.
Publikácia Dejiny slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia nadväzuje na Dejiny slovenskej literatúry IaII od literárneho vedca Stanislava Šmatláka azavršuje tak syntetický pohľad na slovenskú literatúru. To znamená, že popri oficiálnom prúde sa zameriava aj na mapovanie takých literárnych okruhov, ako okruh disidentský, okruh exilovej aemigračnej literatúry i okruh krajanskej literatúry.
Popri klasických literárnych druhoch, ako sú poézia, próza adráma, zachytáva detailnejšie aj vnútornú diferenciáciu literatúry, ktorá sa prejavuje napr. výraznejšou emancipáciou literatúry faktu, ale aj žánrov vedeckej fantastiky afantastiky všeobecne. Keďže pod tlakom politických deformácií rozvoja literatúry došlo kviacerým premlčaniam apresunom diel (to znamená, že diela sa objavovali nie vtom čase, keď vznikli ana ktorý reagovali), bolo potrebné zrekonštruovať skutočný vývin literatúry. Ukázala sa potreba nanovo čítať diela, pracovať aj srukopismi auvádzať texty do reálnych literárnych súvislostí. To, pravdaže, dosť výrazne mení obraz literatúry vporovnaní stým, ako nám ho ponúkajú doteraz vydané dejiny literatúry.
Viliam Marčok zdôraznil aj iný prístup kperiodizácii dejín: „Pokúšame sa vyhmatať aj vnútornú periodizáciu rozrastu literatúry, ktorá nekopíruje politické medzníky. Takýto pohľad si neraz vyžaduje nové čítanie diel vnových súvislostiach, čo, pravdaže, vedie kproblematizácii vžitých hodnotení asúvislostí. Pochopiteľne, nie všetko sa nám podarilo doriešiť, niekedy možno ide skôr oevidovanie problémov, ako oich uzavretie, ale proces poznávania sa urýchliť nedá. Keďže sa nachádzame vprelomovom období aznova sme náchylní kjednostranným hodnoteniam, toto sledovanie ciest literatúry vzložitom období by malo prispieť ktomu, aby sme sa nedali znova zlákať kzjednodušeným perspektívam aaby sme zároveň docenili niekedy len tichý vzdor tvorcov proti totalitným manipuláciám.“
Prítomní spoluautori Michal Babiak a Ondrej Herec vkrátkosti vyslovili poďakovanie predovšetkým za to, že oblasti krajanskej literatúry (M. B.) amodernej fantastiky (O. H.) dostali po prvýkrát priestor vcelkovej syntéze dejín slovenskej literatúry po roku 1945. Pre najmladšieho spoluautora, doktoranda,literárneho kritika Jaroslava Šranka, bola literárnohistorická práca (spracoval oblasť poézie 90. rokov) metodologicky novou skúsenosťou.
Práca na texte dejín bola teda dobrodružstvom poznania a hľadaním hodnôt, ktoré sa stratili. Hoci v minulosti vyšli o histórii literatúry z tohto obdobia viaceré tematicky ohraničené publikácie, podľa tvorcov dnes už celkom neplnia svoju poznávaciu funkciu.
Zámerom nového spracovania dejín slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia nie je len podať „dejinný príbeh“ pre odbornú verejnosť aštudentov, ale poskytnúť aj hodnovernú faktografiu pre široký okruh publicistov averejnosti.
Text a foto: Ľubica Suballyová
