ղľáԾ
VLiterárnom informačnom centre vyšla publikácia Slovo asvet (Perspektívy prekladania slovenskej literatúry), zborník príspevkov zkonferencie oprekladaní zmálo rozšírených jazykov, konkrétne oprekladaní slovenskej literatúry do západoeurópskych jazykov.
Dostať slovenskú literatúru do sveta, predovšetkým do západoeurópskych literatúr, je úloha ťažká, no nie nová. Kultúrna politika na Slovensku si túto úlohu vytyčovala vkaždých obdobiach. Zbývalých kontaktov zostali predovšetkým vzťahy so slovanskými prekladateľmi avydavateľmi, atak vtýchto krajinách slovenská literatúra vychádza naďalej. Pravdaže, nadväzujú sa aj tu nové kontakty, noví prekladatelia si hľadajú nových autorov...
Seminár oproblematike prekladu acelého procesu prekladania sa konal vbudmerickom kaštieli, vktorom kedysi tieto kontakty žili celkom prirodzene. Pripomeňme zo zaujímavosti, že tu kedysi žila francúzska spisovateľka Louise de Vilmorin, manželka grófa Pálfiho, neskôr družka Andrého Mauroisa, bolo tu viacjazyčné prostredie, ateda mohla vládnuť aj atmosféra vzájomnej výmeny. Na takúto atmosféru kdesi vpodtexte možno nadviazal seminár, na ktorom sa zúčastnili slovenskí spisovatelia aich prekladatelia.
Najpočetnejší boli prekladatelia do francúzštiny. Etienne Boisserie vo svojom príspevku nadviazal predovšetkým na publikáciu, ktorú sám zostavil (La Slovaquie face ases heritages), podobne iCatherine Servantová; Jana Boxbergerová sa venovala prekladaniu poézie, Marie Christine Huberová vydávaniu adistribúcii slovenskej literatúry vzahraničí; Chantal Golovinová sa venovala Ondrušovej poetike. No apôvodom Slovák Peter Brabenec sa širšie venoval špecifikám prekladania zmálo rozšírených jazykov. Za španielsku stranu tu diskutovali, ateda ich príspevky boli zaradené do zborníka, Alejandro Hermida aMónica Sánchezová Presa. Príspevok Daniely Laudaniovej sa venuje slovensko-talianskej problematike.
Osobitnú pozornosť vzbudzuje príspevok Fiony Sampsonovej, vychádzajúci predovšetkým zjej skúseností sprekladaním poézie Mily Haugovej, zktorej vedela vyvodiť širšie súvislosti. Ewald Osers, najstarší zprispievateľov, priam prekladateľský bard, ktorý má za sebou vyše sto prekladov poézie, sa tentoraz venuje prekladaniu Válkovej poézie pre deti, Charles Sabatos P. Vilikovského populárneho románu Večne je zelený... do angličtiny. Pôvodom Slovák Peter Petro sa venuje svojim prekladateľským orieškom pri prekladaní ʾšťDZo diela Rivers of Babylon a Matkinovho Polnočného denníka. Profesor Ludwig Richter nám podal celý prierez výskytu prekladov zo slovenskej literatúry aich osudov vnemeckom prostredí.
Záujemca oohlas slovenskej literatúry v západnej kultúre ocení najmä medailónky autorov jednotlivých príspevkov, vktorých nájde ich (zväčša) kompletnú bibliografiu prekladov aoboznámi sa popri texte príspevkov stým, čo je vkonkrétnej praxi predmetom ich záujmu.
Niektoré príspevky zostali zfinančných dôvodov včeštine – uvedomujeme si, že s podobným javom by sme sa unašich najbližších západných susedov stretli len veľmi ťažko. Včase, keď presadzovaním slovenskej literatúry uzápadných prekladateľov zdôrazňujeme i svojbytnosť našej národnej, ateda ijazykovej kultúry, je tento krok trochu rozpačitým prešľapovaním na mieste, ale... takto to odznelo, tak to bolo publikované.
Publikácia je nepredajná, môže však poslúžiť iprípadným záujemcom oproblematiku prekladania zvonka.
