ղľáԾ
Biografický román oMolièrovi napísalBulgakovna objednávku -je však krásnou (menej známou) ilustráciou jeho majstrovského štýlu.
Michail Bulgakov: Život pána de Molièra
Preložil Ján Štrasser
Bratislava: Ikar – Odeon, 2020
Biografický román oMolièrovi napísal Michail Bulgakov na objednávku. Je však krásnou, aj keď menej známou ilustráciou majstrovského štýlu tohto slávneho ruského prozaika ajeho pohľadu na výzvy vživote umelca, zktorých najväčšou je vzťah umelca so štátnou mocou.
Meno Michaila Bulgakova (1891 – 1940), jedného znajvýznamnejších ruských prozaikov adramatikov 20. storočia, sa na slovenskom knižnom trhu vposledných rokoch pomerne často „aktualizuje“. Vroku 2018 vyšli Zápisky mladého lekára vpreklade Ivany Kupkovej. Koncom roka 2019 vyšiel novýaktualizovaný preklad Bulgakovovho vrcholného diela, mystického románu Majster aMargaréta. Vtomto roku – nový preklad biografického románu Život pána de Molièra. Vobidvoch prípadoch vyšli preklady z pera Jána Štrassera.
„Akej triede slúžil Molièr?“
Život pána de Molièra Bulgakov písal vrokoch 1932 – 1933, vobdobí, keď bol fakticky vylúčený zoficiálneho literárneho diania vZSSR aživil sa drobnými zákazkami či prácou vdivadle. Biografický román oslávnom francúzskom dramatikovi Molièrovi písal Bulgakov na objednávku akniha mala pôvodne vyjsť vrámci série Život pozoruhodných ľudí (Žizň zamečateľnych ľudej), známej vRusku abývalom ZSSR, ktorá sa zrodila ešte koncom 19. storočia abola obnovená vďaka iniciatíve Maxima Gorkého začiatkom 30. rokov 20. storočia. Avšak po prečítaní Bulgakovovho rukopisu redakcia odmietla dielo publikovať, pričom spisovateľovi vyčítali, „že kniha je napísaná znemarxistickej pozície, nie je znej jasné, záujmom akej triedy Molièr ako dramatik adivadelník slúžil, aže vtexte rozprávača sa objavujú narážky na sovietsku súčasnosť“. (s. 267)
Kniha napokon vyšla až vroku 1962, dlho po smrti jej autora.
Opatrne stýmto bábätkom...
Význam Molièrovho diela vsvetovom meradle a „pozoruhodnosť“ osobnosti samotného dramatika, zdá sa, nie je potrebné pripomínať, preto by som sa sústredil na spôsob, akým Bulgakov jeho biografiu ahistorický kontext prezentuje čitateľovi.
Život pána de Molièra rozhodne nie je suchým výkladom dátumov zo života Jeana Baptistu Poquelina ajeho premeny naslávneho dramatika Molièra, čo hneď naznačuje prológ, vktorom sa rozprávač „zhovára spôrodnou babou“: „Pani! Opatrne stým bábätkom! Nezabúdajte, že sa narodilo predčasne. Jeho smrť by pre vašu krajinu znamenala nepredstaviteľnú stratu!“ (s. 5). Od začiatku je silný avšadeprítomný hlas ironického rozprávača niečím, čo posúva žánrové hranice a zo Života pána de Molièra robí akýsi syntetický text na rozhraní non-fiction abeletrie.
Bulgakov má síce príbeh daný už biografiou dramatika, majstrovsky však vytvára ilúziu, že tento príbeh píše podľa vlastnej umeleckej vôle, napríklad prostredníctvom neprezradenia detailov: „Jean-Baptiste vyšiel. ACressé aPoquelin viedli veľmi vážny rozhovor. Nebudem ho tlmočiť.“ (s. 31)Zároveň sa nevyhýba priznaniam, že niektoré fakty biografie mu jednoducho nie sú známe: „Od tej chvíle akoby sa do zeme prepadol môj hrdina anikto nevie, čo sa sním na juhu vlastne dialo.“ (s. 43)
Výrazným zásahom do objektívneho rozprávania, typického pre literárnu biografiu, je aj značná psychologizácia obrazov, ktorú Bulgakov dosahuje aj prostredníctvom množstva dialógov, ktoré na jednej strane pomáhajú lepšie pochopiť osobnosť Molièra, na druhej sú však plodom Bulgakovovej fantázie. Zaujímavé je aj to, že samotný Molièr sa často stáva akýmsi „dôvodom na rozprávanie“, ktoré sa nie raz uberá do popisu súdobej každodennosti či vytvára mikropríbehy so svojimi epizodickými postavami, ktoré „zaľudňujú“ svet románu, dopĺňajú hlavný príbeh anapĺňajú ho detailmi.
Pre čitateľa, ktorý nepozná tvorbu Molièra dokonale, zostávajú tieto pasáže Bulgakovovou sondou do reálií doby, elementom historického rozprávania. Pritom sú mnoho ráz odkazmi na Molièrove dramatické texty či fantáziami na tému možných inšpirácií pre vznik jednotlivých scén.
Aktuálnosť vdnešnej dobe
Jevšak očividné, že za textom stojí obrovská Bulgakovova práca shistorickými prameňmi aMolièrovymi textami, pretože život dramatika je predstavený naozaj vo všetkých možných podrobnostiach: od narodenia, výchovy a zložitých vzťahov sotcom, cez hľadanie vlastnej cesty vo svete divadla, kontroverzné ľúbostné príbehy, slávu, tvorbu, vzťahy snajmocnejšími mužmi súdobého Francúzska, až po smrť apohreb. Preto Bulgakovov román môže iste poslúžiť ako dôveryhodný zdroj informácií oMolièrovi. Zároveň je však krásnou, aj keď menej známou ilustráciou majstrovského Bulgakovovho štýlu ajeho pohľadu na výzvy vživote umelca, zktorých najväčšou je práve vzťah umelca so štátnou mocou: „Jeden zmysliteľov 17. storočia povedal, že herci najviac zo všetkého milujú monarchiu. Podľa mňa sa tak vyjadril preto, že tú otázku celkom nedomyslel. Asi by bolo správnejšie povedať, že herci vášnivo milujú každý režim. Vari ho môžu nemilovať? Len vsilnom, pevnom afinančne zdravom režime môže divadelné umenie prekvitať.“ (s. 64)
Bulgakovov rozprávač tu zároveň ironizuje moc, ktorá, podobne ako Bulgakovom zobrazený Ľudovít XIV., často vníma umenie veľmi utilitárne, ale aj tých umelcov, ktorí radi robia kompromisy pre vlastný blahobyt. Ato je niečo, čo pre Bulgakovov text zachováva aktuálnosť aj vdnešnej dobe, teraz aj vďaka majstrovskému (a aktualizovanému) slovenskému prekladu Jána Štrassera.
Mgr. Ivan Posokhin PhD.
Literárny vedec, pracuje na Katedre rusistiky avýchodoeurópskych štúdií FiF UK vBratislave.
Michail Bulgakov (15. 5. 1991 – 10. 3. 1940)
Foto: wikipedia
