ղľáԾ
Ivica Ruttkayová: Matematický model večnosti ainé nočné kratochvíle
Bratislava: Petrus, 2021
Ivica Ruttkayová, rozhlasová publicistka, poetka, spisovateľka,dramatička aautorka recenzií, je od roku 1989 redaktorkou Slovenského rozhlasu. Pôsobí voblasti kultúrnej aumeleckej publicistiky aproblematiky spoločenských vied, predovšetkým vRádiu Devín. Popritom sa venuje vlastnej literárnej tvorbe.
Jej najnovším dielom je zbierka krátkych, prevžne lyrických textov Matematický model večnosti ainé nočné kratochvíle. Knihu venovala Vilme aMiroslavovi Cipárovcom adôvod je zrejmý: všetky výtvarné diela, ktoré sú vnej použité ako ilustrácie, pochádzajú zarchívu autora Miroslava Cipára, grafického dizajnéra, typografa, kaligrafa, ilustrátora, maliara, sochára agrafika. Publikácia je poctou jeho tvorbe.
Obal knihy je ladený vodtieňoch sivej apísmená na ňom pôsobia ako vytesané do kameňa. Pripomína to tak trochu matematiku, umenie ivečnosť. Vydanie publikácie zverejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Prvá časť knihy má názov Kresbospisy (Texty ku kresbám Miroslava Cipára). Čitatelia majú možnosť obdivovať kresby – denníkové záznamy – zjeho doteraz nepublikovanej tvorby. Ivica Ruttkayová knim vytvorila texty sčíslami 1 ž 28, atak sa kždý, kto sa do nich začíta, môže dozvedieť, ako na ňu tieto diela pôsobili, aporovnať si to pri pohľade na ne svlastnými pocitmi. Nájsť tu môžeme príbehy ipoetické zamyslenia. Dozvieme sa napríklad oodchode kunsthistorika Fedora Krišku (autora knihy snázvom Miroslav Cipár), ostretnutí spaňou trpiacou Alzheimerovou chorobou, oútokoch na Obchodnej ulici vBratislave či otom, ako otca Miroslava Cipára počas vojny priam zázračná náhoda zachránila pred smrťou zastrelením. Vtextoch sa objaví Jozef K. zrománu Franza Kafku Proces alebo srbský spisovateľ ahistorik Milorad Pavić ajeho lovci snov.
Významným symbolom je vtýchto textoch čiara, ktorá sa stáva dynamickým, pulzujúcim, živým objektom, stelesnením lásky, narodenia, smrti, vášne, nenávisti ivečnosti. Ako píše autorka vtexte č. 6, „čiara je emócia“. (s. 18) Ďalším často skloňovaným „živým“ slovom je tu kresba. Text číslo 6 sa začína vetou: „Kresba ako tiesňové volanie, ako posledná možnosť odovzdať správu.“ (s. 18) Text číslo 7 sa zase končí slovami: „Papier zhorí. Kresba zostane.“ (s. 21) Dôležité je bytie, zmysel života aprístup k životu, spolupatričnosť. Kresby, čísla či písmo sú ako archeológia, výskum vo vlastnom vnútri, v génoch, duši. Papier vonia mnohým maliarom ispisovateľom. Aj matematikom?
Nasledujúca časť knihy sa volá ako kniha sama: Matematický model večnosti ainé nočné kratochvíle. Cítiť znej snahu vyjadriť, popísať básnickým jazykom prienik matematiky, fyziky aľudskosti, bežného života. Čiary, kresby tu dostávajú podobu čísel amatematických pojmov. Autorka píše otom, ako nám život ponúka rôzne možnosti iakú veľkú úlohu vňom hrá náhoda. Čas do určitej miery lieči, no ak na dušu dlhodobo pôsobia negatívne vplyvy, môže priniesť aj fyzické ochorenie.
Vtextoch (básňach napísaných voľným veršom) sa vynárajú termíny ako algoritmy, fraktál, teória relativity, posunutá realita, chromatické pole, derivácie, permutácie, odmocnina či cyklometrická funkcia apôsobia tam úplne prirodzene. Sprevádzajú ich známe mená: Albert Einstein ajeho žena Mileva, Gottfried Wilhelm Leibnitz, ba mihne sa tu plavným skokom i Schrödingerova mačka. No nechýbajú ani sny, hudba, divadlo či Boh. Pre človeka je napokon predsa len veľmi dôležité tak málo (?): „Jednoducho pokoj vduši.“ (Binárne rovnice atak ďalej, s. 76)
Včasti knihy pomenovanej Biele steny/Biela stena Ivica Ruttkayová vnavzájom nadväzujúcich básňach tematizuje cestu životom, zmysel života, večnosť ito, čo je „tam na druhej strane.“ Jednoduchá, no veľmi pôsobivá je báseň Šilalo paňori (K rómskemu holokaustu).
Posledná časť knihy má názov Valčík na sídlisku, netreba to však chápať ako metaforu pre ľahkosť, bezstarostnosť. Vprvej básni snázvom Pravidelná linka, štvrtok večer, autobus číslo 83 alebo totálna abstrakcia (s. 95 – 97) okrem tej totálnej abstrakcie hrá významnú rolu aj dieťa pod vplyvom drog. Báseň Cena zlata (s. 98 – 99) je zase okrem iného príbehom ostretnutí sostarou paňou, ktorá hľadala jedlo vkontajneri. Najdlhším textom celej knihy je báseň v próze Štvrté vtáča (s. 100 – 106). Pripomenula mi, ako niekedy človek dokáže milovať niekoho, upnúť sa na niekoho, ským nemôže byť, kto je ďaleko od jeho reality. Jediným zmysluplným riešením je napokon pochopiť adarovať objektu svojej lásky slobodu. Súčasťou Valčíka na sídlisku je aj cyklus básní sfilozofickou tematikou Teória stanoviska, venovaný filozofke aliterátke Etele Farkašovej.
Kniha je zakončená doslovom Miroslava Cipára – Meranie večnosti, vktorom sa krátko zamýšľa nad umením amatematikou. Ivici Ruttkayovej sa tieto dve oblasti ľudského úsilia podarilo vjej najnovšej knihe elegantne spojiť. Obidve sú vzácnou, intelektuálne náročnou „kratochvíľou“, ktorá život nesmierne obohacuje. Stačí si uvedomiť, že čiary sú živé.
