ղľáԾ
|
辱DZٱľ Pavel Hrúz skonal osamotevpiatok15. augusta 2008 vrodnom meste, vBanskej Bystrici (1941 – 2008). Jeho tvorbabola prerušená zakázaným obdobím, keď nemohol publikovať, no nepodvolil sa strnulosti anezmyselnosti zákazu tvorivej činnosti, ale naďalej písal. Vyhostený zprofesionálneho života (vyštudoval Elektrotechnickú fakultu), začas bol redaktorom Matičného čítania, po okupácii Československa pracoval v podradných zamestnaniach. Naďalej sa však díval, uvažoval apísal. Po zmene spoločenských pomerov tak publikoval aj staršie texty, ktoré nemohli oficiálne vyjsť. No nebola tu žiadna útrpnosť, ale živosť vdialógu, ba ihumor anepoddajnosť vlastného náhľadu na život a na ľudí, iných, než "priemerných".
Uzavrelo sa dielo autora, ktorý takto uvažoval opráci spisovateľa: „Z gruntu srdca si myslím, že chudák spisovateľ (hoci už medzičasom grafoman) by sa nemal vzdať svojho daru zápornej entropie. Vzdať by sa mal akurát tak vševedúcnosti a poúčania, mal by maskovať všetky fikcie a dávať čitateľovi čoraz väčšie šance na spolutvorbu.“
Pavel Hrúz získal vroku 1998 Cenu Dominika Tatarku za knihu Hore pupkom, pupkom sveta. Jeho tvorba zahŕňa tieto knižné tituly:
Dokumenty o výhľadoch (1966), Okultizmus (1968), Chliev a hry (1990), Pereat (1991), Párenie samotárov. Rendez vous 69 (1993), Oči kuričove (1996), Chlieb a kry (1996), Hore pupkom, pupkom sveta (1998), Bystrica v… tom (2000).
|
Posledná rozlúčka s Pavom Hrúzom bude20. augustao 14. hodine v krematóriu v Kremničke pri Banskej Bystrici. |
(suba)
Foto: TA SR
