ղľáԾ
Vo veku nedožitých 87 rokov odišiel od nás 7. augusta 2007 William Schiffer, ktorý sa narodil 26. októbra 1920 voZvončíne pri Trnave, no väčšinu svojho tvorivého života prežil vParíži.
Jeho celoživotná inšpirácia domovom, slovenskými dejinami osobnosťami nášho národného života nás oprávňuje považovať ho za umelca, ktorý bol nielen mostom medzi francúzskou slovenskou kultúrou, ale jeho originálne bohaté výtvarné dielo priblížilo Slovensko jeho osobnosti svetu stalo sa trvalou súčasťou slovenskej kultúry.
Pohnuté udalosti konca druhej svetovej vojny ho doviedli do Paríža, kde sa po štúdiu na Ecole des Beaux Arts natrvalo usadil. Jeho tvorivé začiatky sú spojené sMontmartrom - tu si našielateliér zažil prvé úspechy ako sochár. Jeho americkí obdivovatelia mu umožnili študovať vUSA uvýznamného chorvátskeho sochára Ivana Meštroviča, ktorý mal úzke priateľské vzťahy sveľkými slovenskými osobnosťami (M. Kukučínom M. R. Štefánikom). Tvorivo inárodne obohacujúci pobyt vUSA mal významný vplyv na Schifferovu ďalšiu umeleckú orientáciu. Vzávere šesťdesiatych rokov sa zoznámil sčlenom Francúzskej akadémie riaditeľom Parížskej mincovne Pierrom Dehayom a prijal jeho ponuku podieľať sa na výtvarnom hnutí Obnova medailérstva – dostal sa tak do okruhu umelcov, ktorí opäť rozbehlislávnu tradíciu francúzskeho medailérstva a stal sa tvorcom stoviek medailových portrétov známych svetových osobností. Vroku 1983 vytvoril bronzovú medailu pápeža Jána Pavla II. plaketu sv. Cyrila Metoda (na počesť ich vyhlásenia za spolupatrónov Európy). Obdiv kosobnosti M. R. Štefánika vyjadril založením Štefánikovho spolku dlhoročným úsilím postaviť mu vParíži sochu. Podarilo sa mu to až vroku 1997 vytvorením bronzovej stély zasadenej do bloku modrého granitu, ktorá je umiestená na Štefánikovom námestí vParíži. Po roku 1990 sa pravidelne vracalna Slovensko, zapájal sa do domáceho výtvarného života, spolupracoval skremnickou mincovňou na tvorbe medailových portrétov významných slovenských osobností, žiltvorilmedzi Parížom Trnavou. Pri príležitosti jeho osemdesiatky mu vparížskom Musée national des Arts et Traditions populaires pripravili výstavu jeho celoživotného diela ako výraz uznania jeho prínosu pre francúzske isvetové výtvarné umenie.
VLiterárnom informačnom centre vyšla vroku 1999 jeho kniha Spomínanie bez konca. (Obsahovo nadväzuje na spomienkovo-cestopisnú publikáciu vydanú vo vydavateľstve Obzor pod názvom Tak sa to stalo, nič som nepridal.) Vyrozprával vnej svoju ľudskú umeleckú anabázu od útleho detstva po deväťdesiate roky, mnohé udalosti spresnil, dovysvetľoval. Spomienky ľudí, významných osobností sú vždy vzácne, osobitne vzácne sa však stávajú po smrti – nie sú iba dokladom oatmosfére dobe, ale osobným vzťahom kopisovaným udalostiam sa znich stáva intímna výpoveď.
