ղľáԾ
Romanticko-eklekticko-pankáčsky príbeh otom, ako byť sám sebou, keď vo vašom tele nežijete len vy, ale aj niekto ďalší. Barbora má tri roky a hrá sa v kuchyni pod stolom s kockami. V tej istej kuchyni, len pár metrov od dieťaťa, dobodá Barborina matka svojho muža a Barborinho otca. Potom matka dobodá seba. Vtedy sa v Barbore objaví Sylvia. Barbora a Sylvia vládnu jednému a tomu istému telu. Raz má prevahu Barbora, inokedy Sylvia. Barbora bojuje s pocitmi viny, s potrebou žiť zdravo, nepiť, nefajčiť. Sylvia strieda milencov. Barbora verí v pravdu a lásku, Sylvia na lásku kašle a pravde nerozumie. Sylvia mužov pustí k vode, Barbora za nimi plače. Sylvia charakterizuje samu seba ako prízemného oportunistu, navyše jedným dychom dodáva, že ju baví mravné kolaborantstvo. Barbore vtĺkali do hlavy, že jej vnímanie sveta je nesprávne, aj preto má Barbora v sebe zmätok. Sylvia je deštrukčná sila. Barbora je nespokojná so svojím životom. Sylvia Barborou pohŕda. Obidve milujú toho istého muža, milujú Milana, hoci každá trošku inak. Milan Borguľa je ženatý, Sylvia má ďalších dvoch milencov aBarbora... Barbora potrebuje, aby Milan vedel pravdu aaj to, aby povedal pravdu svojej žene. Aby všetci vedeli pravdu. Keď má Barbora dosť Sylviiných eskapád, začne sa rozprávať sBochom.
