��������

K čitateľovi sa v tejto knihe dostáva krásny príbeh, ktorý tak trochu pripomína Annu zo Zeleného domu. Takú na slovenský spôsob, z malebnej slovenskej dedinky kdesi za horami a za dolami, ako by povedala naša „echtovná“, ľudová rozprávka. Z dedinky, ktorá sa pred niekoľkými desaťročiami možno ani nedala nájsť na mape, ku ktorej viedli krížne cesty zo všetkých strán sveta. V diaľke vláčik, pufkajúci, s drvenými vagónmi. Z neho vystúpilo malé, možno sedemročné dievčatko so strapatými čiernymi vláskami a nezbednými očkami, v ktorých sa skrývala obrovská zvedavosť. No nielen zvedavosť dievčatka, aj jeho srdce bolo obrovské. ��š��ٰ�� sa doňho zmestilo, každá spomienka. Na schody vláčika, po ktorých zišlo dole, na prvý pohľad, ktorý uprelo na krajinu pred sebou, na cestu údolím k bielemu domu s malými oknami, na drevené okenice, na dve ženy, ktoré postávali na dvore pred domom a čakali ho... Dievčatko malo pre ne trefné mená, mladá a stará babka, pretože obidve boli jeho babičky, aj keď jedna skôr prababička. Kdesi v diaľke kaštieľ a za kaštieľom hory, majestátne, krásne, s hmlou nad kopcami, v ktorej sa skrývali duše dávnych predkov. To všetko vytváralo v pamäti dievčatka krásnu mozaiku spomienok, prešpikovanú nárečím, čo každú chvíľu, strávenú v tejto čarovnej dedinke, u mladej a starej babky, robilo výnimočnou.
Máme tu slovenskú Annu zo Zeleného domu. Príbeh, ktorý vás od prvej chvíle chytí za srdce.