Podľa literárneho kritika Daniela Domoráka v básnickom debute Kosť & koža predstavil Pain najuniverzálnejšiu podobu svojho gesta, keďže významovo zhadzuje absolútny základ života človeka, jeho telesnosť, a to tým, čo ju fatálne vylučuje, najrôznejšími variáciami smrti. Toto variovanie prebieha v móde afektu. Je irelevantné nastoliť otázku, do akej miery je takýto stav skúsenostnou či názorovou bázou autora, riešiť jeho sympatie so satanizmom, anarchizmom a pod. Na úrovni literatúry ide ǰ o štylizáciu. A práve voľba takejto štylizácie umožnila Painovi rozviť svoj kreatívny potenciál do maximálne možnej miery.