��������

Jednu z ôsmich poviedok tejto knihy Martin Bútora, debutujúci prozaik, nazval Správa o Tichom a vari aj celú zbierku by mohol nazvať Správa o súčasníkovi, či presnejšie o svojom rovesníkovi, mladom slovenskom inteligentovi dnešných čias. Iste, nie je to „správa“ úplná, nenárokuje si na komplexnosť a všeobsiahlosť, sústreďuje sa predovšetkým na vnútorný a intímny svet človeka. Je to svet človeka vzdelaného, informovaného, mnohostranného a kritického, ktorý aj k svojim osobným problémom pristupuje racionalisticky a kriticky, preto v analýzach a sebaanalýzach Bútorových hrdinov neprekvapuje irónia (i sebairónia), prvky grotesky, ba až burlesky, zmysel pre smiešnu stránku vecí. Takýto typ hrdinu, vyslovene mestského, inteligentného človeka, ktorý berie svoju „mestskosť" a „inteligentskosť" ako niečo samozrejmé, čo sa nemusí korigovať a konfrontovať s tradičným hodnotovým svetom slovenskej dediny, je v našej literatúre zatiaľ dosť ojedinelý; rovnako ako sú nové mnohé kompozičné, tvárne a jazykové postupy, charakteristické pre Bútorove texty. Tým skôr si zasluhujú pozornosť vnímavého a rozhľadeného čitateľa.