ղľáԾ
V roku 1974 mal Rudolf Sloboda pripravenú na vydanie knihu nazvanú ʲäپ. Vydavateľ mu ju z cenzúrnych dôvodov odmietol a nahnevaný spisovateľ rukopis venoval svojej poľskej priateľke. Tá ho po tridsiatich rokoch našla a tak kniha konečne vychádza pod pôvodne zamýšľaným názvom á첹.
DzǻDZá첹 to sú reflexie, zážitky i postrehy muža tesne po tridsiatke. Autor zachytáva fiktívne detaily, ktoré sa prekrývajú s realitou. Sloboda nepísal priamo to, čo žil, a žil nielen to, čo písal; on si predovšetkým vyberal, čo zakomponuje do textu, a ako; odkladal, zahadzoval a začleňoval.
