Hrsti úvodných úvah o korešpondencii Jána Bottu zámerne dávame názov podobný tomu matuškovskému „človek v slove“. V tomto vydaní pôjde naozaj o pokus obsiahnuť problémy života básnika-merníka v celej mnohorakej protirečivosti a zložitosti doby jeho dejstvovania; nepôjde teda len o Bottove listy…
Z Bottovej korešpondencie boli doteraz sprístupnené naozaj len mizivé zlomky. Nemožno povedať, že takto sa prejavil nezáujem o Bottu: príčina tohto stavu bola a je skôr inde. Bottova rukopisná pozostalosť sa totiž nezachovala kompletne.
V rokoch 1973 — 1979 sa nám podarilo identifikovať v rozličných fondoch Literárneho archívu Matice slovenskej v Martine 87 listov Jána Bottu. Pri kompletizácii listov a komentárov k nim sme preštudovali aj iné fondy v martinských i bratislavských archívoch, v ktorých sa nachádzali aspoň drobné zmienky o Bottovi. Takto sa postupne „človek“ Ján Botto stával aj ľudsky bližším, dostupnejším. Aj preto sme sa pri edícii Bottových listov neuspokojili len s akýmisi povinnými vysvetlivkami textov v komentároch, ale nad toto povinné penzum editorstva sme sa snažili načrieť do zákulisia jeho života hlbšie, teda aj mimo zachovaných a uverejňovaných listov. Takto, z hlbinných sond histórie jeho doby, z histórie nie iba literárnej, ale i všeobecnej, spoločenskej, sa vari ešte plastickejšie približuje fenomén Ján Botto našej najsúčasnejšej súčasnosti; takto sa „človek“ Ján Botto približuje aj z odstupu dávneho veku až ku človeku 20. storočia, teda nám.