V jedenástich prózach prvej knižky sa autorka vyrovnáva hlavne s konfliktom pohlaví, ktorý variuje v rozličnom feministickom nadhľade, pohľade a podhľade vo svete, vystavanom s patriarchálnou konštrukciou. V tomto žensky filtračne zúženom nazeraní vychádzala na povrch miestami prvoplánovosť a jednoduchá lineárnosť, pre ktoré sa autorka stala dobrým terčom pre (mužskú) literárnu kritiku. ʰó je však pre ňu maximálne slobodný priestor, v ktorom si robí, čo chce; je to psychohygiena, nutnosť a koniec koncov i východisko.