ղľáԾ
Dielo nadväzuje na autorov debut Antidialógy z roku 1968, v ktorom sa Július Vanovič rozpráva s významnými predstaviteľmi literárneho života. Rozhovory tak predstavujú pre autora významný tvorivý oblúk, voči ktorému sa na prvý pohľad vymedzuje predponou anti-, no robí tak len preto, aby sa vyhol zaužívaným klišé a vrátil dialógu povahu spoločného hľadania.
