ղľáԾ
Prózu íšťá možno prečítať ako rozprávanie o putovaní človeka, za ktorým sa skrývajú otázky týkajúce sa autenticity života, slobody a šťastia. O putovaní nahého človeka, ktorý nevidí dôvod na to, aby sa obliekol, nevie, kam kráča, anepremýšľa ani otom, prečo píska stále tú istú pesničku. Počas putovania stretne chválenkárskych anjelov, ktorým sa menia biele krídla na šedivé, ale on si kráča ďalej, vyhrávajúc na píšťalke, až vystúpi na samý vrch hory. Ale pretože otom nikto nikdy nepremýšľal, stúpal ďalej.
Kniha získala za rok 2006 cenu Bibiany za najkrajšie ilustráci a zapísala sa v Bazileji do Čestnej listiny v kategórii najlepší text za Slovenskú republiku za rok 2007.
