ղľáԾ
Tridsaťtri poviedok Dušana Dušeka vútlej knižke Strih vetra symbolizuje akési zavŕšenie plnosti života, ktorá v rozprávačovi vyvoláva potrebu vyrovnať sa snovou podobou pamäti. Tvorenie inovatívnych slovných asociácií ako nástroj na cibrenie súvislostí prináša Dušekovej najnovšej knihe nový strih. V jeho príznačnom poetickom nazeraní na každodennosť či zmysle pre atraktívne vizuálne detaily je možné tentoraz vidieť i neutíchajúce odhodlanie nezabudnúť.
