ղľáԾ
Román spisovateľa a básnika (1966) zachytávajúci boj jednotlivca proti prírodným živlom a byrokratickej mašinérii v juhoamerickom meste. Hlavnou postavou je Szoborkay, slovenský Maďar, ktorý sa z Európy presťahuje do fiktívneho brazílskeho mesta ղԳٲóDZu, aby tu pracoval ako prírodovedec na miestnej univerzite. Szoborkay je nomád, samotár, distingvovaný človek, veď jeho umenovedné poznatky, ktoré si vďaka matke a sesterniciam pestuje už od útleho detstva, sú široké ako brazílska rieka Amazonka. Niet divu, že jeho najväčším problémom je telesnosť. V prvom pláne rozprávania ide o príbeh muža v strednom veku, udomácňujúceho sa v cudzom geografickom a kultúrnom prostredí, ktorý sa dostáva do stretu s juhoamerickou klímou, societou a rozbujnenou byrokraciou. Prenikavo tak vytvára obraz horúcej latinskoamerickej krajiny. V druhom pláne ղԳٲóDZ vzdáva hold zanikajúcemu svetu Szoborkayovho detstva, Európe 20. storočia. Špecifikom románu je netypická vetná skladba, ktorá má za cieľ narušiť vlastný rytmus textu, a tým udržať čitateľovu pozornosť.
