Jediná básnická zbierka prozaika Rudolfa Slobodu.
Málokto sa pamätá, že Rudolf Sloboda začínal ako básnik, že debutoval na stránkach Mladej tvorby dlhšou básňou v próze Do toho domu sa vchádzalo širokou bránou a že i vstupná báseň tejto zbierky Večerná otázka vtákovi vyšla už v Mladej tvorbe pred sedemnástimi rokmi.
Pre Rudolfa Slobodu znamená poézia preklenutie tradičnej medzery, ktorá vždy v próze zotrváva medzi autorom a jeho hrdinom. ʴé mu umožňuje povedať naplno, že on sám je taký, akí boli jeho románoví hrdinovia, totiž prostý človek, ktorý si rád „ľahne na posteľ, robenú vlastnou rukou a dlho sa smeje“, on sám je ten nepriateľ meštiactva v každej podobe, ktorý prevoláva „sláva chudobnému človeku, čo išiel na boha s palicou.“
Jeho zbierka prinášajúca do tradičného básnického arzenálu nové prvky, podnety z oblasti epiky, filozofie i humoru, bude nesporným oživením situácie na slovenskom básnickom Olympe. (text zo záložky knihy)