��������

Emma Reyes v sérii listov rozpráva o svojom detstve v Kolumbii na začiatku 20. storočia.��Memoáre písala počas tridsiatich rokov a sú opisom neskutočného odhodlania a predstavivosti dievčaťa, ktoré vyrástlo v absolútnej chudobe.��Emma Reyes bola nemanželské dieťa, žila v izbe bez okien, vody a záchoda v Bogote, kde so sestrou prežili len vďaka svojej vynaliezavosti. Keď ich matka opustila, zostali v katolíckom kláštore so stopäťdesiatimi sirotami, kde umývali podlahu a riady, žehlili a prali, šili odevy, vyšívali ozdoby pre mníšky – a báli sa diabla. Negramotná Emma utiekla, keď mala devätnásť rokov, a nakoniec sa stala maliarkou, priateľkou Fridy Kahlo, Diega Riveru a európskych umelcov a intelektuálov. Portrét jej detstva vyskladaný z jej rozprávania je dôkazom spisovateľského talentu, ktorý zostal skrytý po celý Reyesovej život.��Memoáre v listoch sú literárny objav.