ղľáԾ
Monografia literárnej vedkyne sa zaoberá postojmi mladého Alexandra Matušku v 30. rokoch 20. storočia, keď bol ostrým kritikom tradicionalizmu a konzervatizmu, ktoré v tom čase formovali slovenský kultúrny diskurz. Autorka ukazuje ako prebiehali diskusie o charaktere a smerovaní slovenskej kultúry v medzivojnovom období. Matuška zámerne ironizoval a hyperbolizoval. Vystupoval z pozície rétora, miestami aj moralizátora, vedome sa prihlásil k postave výtržníka, ktorý „špiní“ do vlastného hniezda.
