ղľáԾ
Aj keď ostávam na zemi
Aj keď ostávam na zemi
ukrytý pred jej pálivými dotykmi do trávy
nikdy vsebe neutíšim
jej nespočetné strunky nepokoja
a sotva vysuším láske jej navlhnuté rukávy
keď viem že nebude nikdy celkom moja
A nikdy nebudem vedieť celkom presne
kedy príde
dzí
a kedy vôbec nikoho neporaní
ako speváčikove nikdy nedokončené piesne
vletnom večernom bezstarostnom trilkovaní
A asi nikdy vopred neuhádnem kedy si vyberie
svoj oddychový čas na prímerie
a kedy sa vsúboji dávno vyhratom
skríži zradne pálivá žihľava spravým zamatom
Lavička zkameňa
Koľko spomienok ukrýva lavička zkameňa
koľko zabudnutej radosti atrápenia
akoby ich sama schovala do machu ado lístia
akoby čakala kedy ju konečne očistia
aiba starý zvon vdiaľke niekomu zazvoní
ajeseň potichučky padá zjabloní
avy len premýšľate kde je hore
akde celkom na dne
akto neviditeľný si kvám dnes neprisadne
možno že dieťa
možno otec
amožno slečna
vtajuplnej chvíli nekonečna
akým studené Slnko načisto nedohorí
nad borovicami kdesi na Záhorí
maličký ďateľ nesmelo zaklope hore na agáte
amožno je to len dávny smútok
avy ho nespoznáte
Na vnútornej strane viečok
Ako slepý básnik
čítam keď mi niečo
napíšeš tajne
na vnútornú stranu viečok
medzi nedokončené legendy
a starobylé rozpadnuté mapy
márne vnich hľadám
čo nás to tak veľmi trápi
na otázkach na neexistujúce odpovede
o tom kde sa to vzalo
a kam to všetko vedie
a čo je pred nami
a čo za nami
keď vnikáme do snov zakázanými bránami
a prečo je také krásne byť smrteľný
zcitlivej kože
zmäkkých tkanív
a tvrdých kostí
keď pretláčame sny do bolestivej prítomnosti
Ako slepý básnik čítam vzatvorených očiach
verše ktoré tvoje prsty nikdy nedokončia
sú nekonečné ako more a jeho vlhké vlny
a ani ja tvoju túžbu nikdy celkom nenaplním
Lode aspoň zmiznú bez stopy
Prečo mi to len napadlo
že je ako pohľad do zrkadla
ato puknuté zrkadlo
mi niečo pekné ukradlo
kým ešte ani celkom nevychladla
Amožno to tak sláskami chodí
keď vykradnú unavenú hlavu
ako sosudmi zablúdených lodí
ktoré nakoniec niekto vyslobodí
no do prístavu nikdy nedoplávu
Apotom odídu ako vody potopy
alebo vnich iba niečo zhorí
no nie je to nikdy celkom bez stopy
ako keď sa krásna loď potopí
pod nánosy zpresolených morí
Partie vkonskej koži
Podstatné sú kombinačné schopnosti
vravia všetci majstri všachu svorne
amožno sa nejaký kráľ nazlostí
no je to skôr okoňovi aokráľovnej
Astakým arzenálom zákerných zbraní
aúskokmi najťažšieho kalibru
nemožno dúfať že ho neporaní
aiba blázon by stavil na výhru
Akoho to trápi
nech pokojne beží
vtajomnom labyrinte čierno-bielych polí
na hradby ztakmer nedobytných veží
kde každý omyl nezmyselne bolí
Akráľovná mu veľmi nepomôže
niet otom ani zmienky vžiadnom zákone
ako sa zmestiť do vlastnej kože
keď sa zaľúbení muži menia na kone
