ղ岹ٱľٱ Kalligram vzniklo roku 1991 a vydávalo knihy aj časopis Kalligram. Roku 2018 sa majitelia vydavateľstva Absynt dohodli s majiteľom vydavateľstva Kalligram Lászlóom Szigetim na používaní značky Kalligram a zaviazali sa vytvoriť nový edičný program, ktorý bude nadväzovať na tradície a odkaz Kalligramu. Vznikla tak edícia Skica.
O vzniku i zániku vydavateľstva Kalligram hovorí v rozhovore s Jánom Štrasserom v knihe Osem vytrvalých, ktorá vyšla v LIC 2018, majiteľ Kalligramu László Szigeti.
Za totality bolo na Slovensku len jedno dôležité vydavateľstvo maďarskojazyčnej beletrie a spoločenskovednej literatúry – Madách. V osemdesiatych rokoch minulého storočia malo asi päťdesiat zamestnancov a vydávalo ročne asi päťdesiat titulov. Príjemný život. Na jar roku 1991 sme piati maďarskí autori založili Kalligram, no vedeli sme, že kapitalizmus nezaručí niekdajší komunistický luxus ani spisovateľom, ani vydavateľom. Časom sme prišli na to, že nás to všetkých neuživí, občas sme nemali ani na výplaty, po nejakých desiatich rokoch som to začal ťahať sám. Prvé tri knihy Kalligramu vyšli v novembri 1991 a v máji 1992. Vďaka podpore ministra kultúry Ladislava Snopka sme mohli začať vydávať aj literárny mesačník Kalligram.
Madách vznikom Kalligramu zanikol?
Nie, ale nekonkurovali sme si. Po zmene režimu, samozrejme, vznikli aj ďalšie maďarské vydavateľstvá na Slovensku. Ešte aj teraz je ich viac ako pol tucta. No ani na Slovensku, ani v Maďarsku sa príliš nepresadili.
Má zmysel mať toľko maďarských vydavateľstiev na Slovensku?
A slovenských? Žijemev liberálnej demokracii, každý, kto splní zákonné podmienky, môže vydávať knihy. Oich kvalite sa teraz nebavíme. Ale ja nie som proti ľudovej osvete, ani proti biznisu a zisku, práve naopak. Na jednej strane pokladám za veľký úspech slovenskej knižnej kultúry, že sa ideovo a do veľkej miery aj finančne stala nezávislou od štátnej moci. Na druhej strane je pre dnešnú dobu príznačné, že knižné produkty kultúrnej elity ubúdajú a na trhu má monopol zábavný priemysel as ním priemer až podpriemer.
Čo znamená pre teba kniha dnes?
Kniha ako metafora vzdelávania, ako nositeľka myšlienky humanizácie spoločnosti sa totálne vyprázdnila. Odcudzila sa od idey vzdelávania, dohrala svoju historickú úlohu. Stala sa výrobným predmetom priemyslu bez ohľadu na jej obsah. Nikdy sa nedalo vkníhkupectvách kúpiť toľko mutácií gýču ahlúposti ako dnes. Dnes je všetko na predaj. Dokonca aj ľudská duša bez ohľadu na vzdelanie a zamestnanie. A estetizovaná fekália sa predáva najľahšie. Viem, že sa tomu nedá celkom vyhnúť, ale musíme odolávať.
Čo si vznikom Kalligramu sledoval?
Chceli sme vytvoriť proeurópske maďarské vydavateľstvo na Slovensku, ktoré dokáže, že nie je provinčnou inštitúciou ani národného, ani menšinového myslenia. Chceli sme ukázať, že naša hodnota nespočíva v oslobodenom nacionalizme, rasizme a xenofóbií. Chceli sme presvedčiť, že vyznávame humanistické spoločenské hodnoty, etické a estetické normy, ktoré vyplývajú znášho civilizačného presvedčenia. Ak to chceš počuť, tak aj zmôjho trojsveta, vktorom žijem od útleho detstva, sveta civilizačne judeokresťanského, jazykovo maďarského a občiansky slovenského.
To znamená, že cieľovou skupinou Kalligramu boli Maďari žijúci na Slovensku aMaďari vMaďarsku?
Na začiatku áno. Našich prvých asi sto kníh vyšlo vmaďarčine. Prvými troma knihami sme chceli vyjadriť naše smerovanie – knihou detských veršov od tunajšieho autora Tibora Simkóa to, že výchova dieťaťa je nádej. Masarykovými štúdiami o chápaní demokracie to, že si vážime právny štát a občianstvo. A denníky Zoltána Fábryho z rokov 1945 – 1948 hovorili o spoločnom slovensko-maďarskom vyrovnávaní sa s minulosťou.
Vzťah maďarskej menšiny aslovenskej väčšiny na juhu Slovenska je tvoja kruciálna téma...
Počas dvadsiatichpiatich rokov Kalligram každý rok vydal nejakú knihu zaoberajúcu sa dejinami Maďarov v Československu a Slovenskej republike. Nándor Bárdi, József Fazekas, Gusztáv Tamás Filep, István Gaucsik, László Gyurgyík, József Kiss, Aranka Kocsis, István Lanstyák, László Szarka, László Tóth, Katalin Vadkerty, Zsigmond Zalabai dali na stôl množstvo nenahraditeľných pôvodných diel a zbierok historických štúdií a esejí. Vo mne však vždy veľmi silne žil aj slovenský svet, slovenská kultúra atúžil som prezentovať maďarské moderné literárne a spoločenskovedné myslenie vrátane toho tunajšieho aj vslovenčine. Vnímal som to ako záväzok voči svojim maďarským i slovenským priateľom, intelektuálom, demokratom. Veľkú rolu v tom hral aj môj vzťah k slovenskej literatúre, slovenskému divadlu afilmu.
Takže Kalligram ako symbióza slovenskej amaďarskej kultúry?
Áno, aj. Av praxi to nabralo rýchle obrátky po voľbách vroku 1992. Prepukol silný mečiarizmus a slovenské proeurópske myslenie a demokratická slovenská kultúra sa dostali do veľkého problému. Hrozba z obnovenej slovenskej provinčnosti ma motivovala vytvoriť slovenskú redakciu Kalligramu. Prispelo ktomu aj cynické rozdelenie Československa pod egidou Mečiarovho HZDS aKlausovej ODS. Strata Prahy vyvolala vo mne neskutočnú, zároveň však mobilizujúcu bolesť.
Ktorá bola prvá vydaná kniha vslovenčine?
Tak to viem presne. Kalligram dodnes sídli vBratislave na Staromestskej ulici vbudove, ktorá mala zvláštnu mágiu.
Včom?
Vtom, že sa vnej nachádzalo niekoľko významných porevolučných kultúrnych inštitúcii: týždenník Kultúrny život, mesačník Fragment, vydavateľstvo Archa, slovenské vysielanie Slobodnej Európy, nadácia Open Society, ale aj maďarský denník A Nap a vydavateľstvo Danubius, a sídlila tu aj slovenská Nadácia Charty 77. Na Staromestskej sa denne premleli desiatky zaujímavých ľudí. Medzi nimi aj Juraj Špitzer, ktorý stál pri obnove Kultúrneho života. Mali sme sa radi, chodil za mnou najmenej dvakrát do týždňa a vždy sme dlho debatovali. Rozprával mi, čo zažíval za slovenského štátu, osvojej účasti vSlovenskom národnom povstaní, osvojom židovstve aj ako oprobléme sidentitou. Naše debaty boli veľmi zaujímavé a zakaždým som mu povedal: „Ďuri, napíš to!“
Spomínam si, že sa dosť zdráhal.
Ale asi orok mi doniesol rukopis so sugestívnym názvom Nechcel som byť žid. Prečítal som si ho apovedal som mu: „Vydám to!“ Aon: „V maďarčine?“ Ja: „Nie, vslovenčine!“ Atak vroku 1994 vznikla vKalligrame prvá slovenská edícia Domino avyšla vnej prvá kniha slovenského autora.
(...)
Na začiatku nášho rozhovoru sme konštatovali, že už nie si mozog, srdce, pľúca aďalšie časti tela vydavateľstva Kalligram. Quo vadis, Kalligram?
Na jeseň 2016 som Mészárosovi odovzdal 51 percent podielov vo firme, synovi, Bálintovi 49 percent, ale spolu s ním naďalej vlastním logo Kalligramu. Logo vlastníme aj na Slovensku, no prepožičali sme ho mladému a progresívnemu vydavateľstvu Absynt, presnejšie, občianskemu združeniu Absynt.
Rozumiem tomu správne, že Absynt o. z. prevezme doterajšiu slovenskú produkciu Kalligramu?
Zjednodušene, áno. Absynt založili dvaja veľmi šikovní a sympatickí mladí muži Juraj Koudela zo Žiliny aFilip Ostrowski z Krakowa a vydávaním reportážnej literatúry si rýchlo získali slušné renomé. Oslovil ich mladý bratislavský intelektuál a právnik Juraj Čorba, ktorý už dávnejšie prejavil ochotu ísť vstopách Kalligramu. Všetci traja si vážia to, čo za dvadsaťpäť rokov Kalligram urobil, achcú kontinuitne pokračovať vjeho tradícii. Absynt s. r. o, bude pokračovať knihami slogom Absynt aAbsynt o. z. bude vydávať knihy slogom Kalligramu. Prvou bude posledný román Pétera Eszterházyho.
Aká bude tvoja pozícia vspoločenstve Absynt/Kalligram?
Patrím do redakčnej rady reinkarnovaného Kalligramu. Môže sa zdať, že som ich guru, ale pravda je, že som skôr múmia. Odovzdal som im svoje kontakty, budem snimi spolupracovať, ale piánko.
