ղľáԾ
Stalo sa tak vbratislavskom kníhkupectvo Artforum, kde sa stretli Eva Štolbová, spisovateľka amilenka Dominika Tatarku, jeho priatelia - publicista Martin M. Šimečka, kňaz Anton Srholec aMiroslava Vallová, riaditeľka Literárneho informačného centra. Zaspomínali si naňho 14. marca - v deň jeho nedožitých stých narodenín.
Eva Štolbová
Anton Srholec
Eva Štolbová hovorila oživote sTatarkom, ojeho jedinečnom videní sveta, ale aj otom, ako vznikli áč – jej rozhovory so spisovateľom nahraté na magnetofón. Prepisy týchto rozhovorov redigoval Martin M. Šimečka sJánom Langošom. Podľa Šimečku bol Tatarkov osud fenomenálny vtom, že poňal všetky kľúčové spoločenské apolitické udalosti 20. storočia. Na spomienkovom večere nechýbal ani Anton Srholec, ktorý sTatarkom strávil posledné chvíle jeho života anapokon ho aj pochoval.
Martin M. Šimečka
Miroslava Vallova
Na Tatarkovej „storočnici“ predstavili aj dve jeho knižky: íč pre milovanú Lutéciu z dielne LIC aáč zvydavateľstva Artforum.
 |
 |
 |
íč pre milovanú Lutéciu odhaľujú intímne duchovné hľadanie vnútri ženského sveta na pozadí dobových reálií. Ide o biografickú autofikciu erotickej intimity Bartolomeja Slzičku afemme fatale Lutécie – Natálie, údajnej pravnučky dvornej dámy amilenky cára Mikuláša II. Pre Tatarku je božský eros nástrojom sakralizácie tela, novej kultúry vzťahu medzi mužom aženou ahlavnou obranou proti moci. „Utopený vposvätne“ autor nachádza novú dimenziu slobody ako podmienky duchovného jestvovania na pozadí dobových reálií. Texty knihy íč pre milovanú Lutéciu vznikali v rokoch 1976–1978. S názvom íč vyšla časť z textov začiatkom roku 1979 v samizdatovej Edici Petlice, vydávanej českým spisovateľom Ludvíkom Vaculíkom. V roku 1984 vyšli texty s rôznymi doplnkami v neautorizovanej podobe pod názvom íč v exilovom vydavateľstve INDEX v Kolíne nad Rýnom. V roku 1999, zásluhou nakladateľa Joachima Dvořáka, kniha íč pre milovanú Lutéciu (prvýkrát po roku 1989) vyšla v slovenčine v Prahe, v edícii Granada nakladateľstva Labyrint.
áč zase vznikli z prepisov magnetofónových záznamov rozhovorov, ktoré s Dominikom Tatarkom v osemdesiatych rokoch viedla Eva Štolbová. Doslovný prepis zvukového záznamu edične spracoval Norbert Gašaj a roku 2000 vydalo Literárne informačné centrum ako áč s Dominikom Tatarkom. Súčasné vydanie Navrávačiek z dielne Artfora vychádza z upravenej verzie, ktorá vyšla dosiaľ len časopisecky. Knižka je spomienkovou spoveďou karpatského pastiera – ako sám seba Tatarka nazýval – ktorá bola sprvu určená len sluchu jednej ženy. Tatarkove postoje a svojrázne názory na lásku, ženy, zbožnosť, či komunizmus ho predstavujú ako originálneho slovenského intelektuála, ktorého je radosť čítať i radosť s ním vnútorne polemizovať a nesúhlasiť.
