Zomrel básnik Milan Rúfus

Vnedeľu 11. 1. 2009 o6:25 zomrel vbratislavskej Fakultnej nemocnici vBratislave – Staré Mesto jeden znajvýznamnejších slovenských básnikov Milan Rúfus.

Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube. Vrokoch 1948– 1952 študoval slovenčinu ahistóriuna Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia zostal na Filozofickej fakulte, kde pôsobil ako asistent, neskôr docent dejín českej literatúry 19. a20. storočia až do odchodudo dôchodku. Medzitým (1971 – 1972) pôsobil na Instituto Universitario vNeapole, kde prednášal slovenský jazyk aliteratúru. Žil atvoril vBratislave.

Preklady knižných výberov z jeho poézie vyšli vjazykoch: maďarčina (1974, 2006), poľština (1977, 1995), gruzínčina (1983), bieloruština (1983), čeština (1984, 1986), litovčina (1987), srbčina (1990), ukrajinčina (1991), taliančina (1992), španielčina (1997, 2003), bulharčina (1998), nemčina (1998), ruština (2000), francúzština (2001), macedónčina (2001), rumunčina (2002, 2007), nórčina (2002), fínčina (2005), angličtina (2006, 2008),slovinčina (2006) ačínština (2008). Za svoju tvorbu bol ocenený významnými cenami aradmi: Cena Zväzu čsl. spisovateľov (1969), Štátna cena K. Gottwalda (1970), Cena ZSS (1976), Národná cena SSR (1983), Rad T. G. Masaryka II. triedy (1991), Rad Ľ. Štúra I. triedy (1994), Cena J. C. Hronského (2006), Cena J. Hollého za prekladateľské dielo (1997), Hlavná cena festivalu poézie vStruge (Macedónsko, 2001), trikrát výročná Cena VÚB aviacero vydavateľských cien; dva tituly doctor honoris causa (1992, 1998), Cena Tatra banky (2000), Cena za poéziu Crane Summit 2008. Od roku 1991 bol každoročne navrhovaný na Nobelovu cenu za literatúru.

Posledným ocenením celoživotného vkladu Milana Rúfusa do národnej literatúry a kultúry bol Pribinov kríž I. triedy, udelený prezidentom republiky Ivanom Gašparovičom vjanuári 2009.

Milan Rúfus

Prosba kbásni

Ten, čo ti slúžil, ostarel.

Ale ty ostaň mladá.

Ahovor ľuďom bez bázne,

čo máš inemáš rada.

Veď nemiluješ iba to,

čo Bytiu stojí vceste.

Čo odmieta niesť bremeno

tam, kde ty prosíš: neste!

Anemáš rada iba to,

čo ohrozuje krásu.

On ostarel už.

Ale ty

chráň sviežosť svojho hlasu.

Potrvaj.

Zem je primalá

asvet sa po nej valí.

Keby si aj ty zlyhala,

čo už by sme tu mali?